Herný kútik 4: Hacking vážnosti zbavený

Na hackerov a elektroniku vo filmoch a hrách napadalo mnoho klišé. Trebárs že úroveň schopnosti hackere sa meria podľa rýchlosti písania na klávesnici, že deti sú najlepšími hackermi a heslo sa dá uhádnuť do troch pokusov.

Temná serverová farma, šatka cez tvár a modro svietaci monitor. Presne ako v  „skutočnosti“.

Veľký brat býva v San Franciscu

		„Sme hackeri. Všetkých prechytráčime a máme tú najväčšiu odvahu.“ Zveličovanie Watch Dogs zabalené do jednej vety...
		Práve som sa z kamery nahackoval do telefónu negramotného telemarketéra na čiastočný uväzok. Aké asi boli požiadavky zamestnávateľa na pozícií?

O Watch Dogs ste určite počuli. Hra, ktorá bola pred prvým dielom prezentovaná ako prelomová akcia v otvorenom svete, kde môžete nahackovať všetko, čo používa elektrinu, semafóry počínajúc a bezpečnostnými terminálmy končiac. Prvý diel nedopadol vyložene špatne, ale bol mu vytýkaný primitívny príbeh, mizerný model riadenia áut a hlavný hrdina Aiden Pearce tiež moc charizmy nepobral.

Lenže Watch Dogs 2 majú na svedomí chlapci z Ubisoftu. Presne tí, čo nás naškrtili ukážkami na Assassin’s Creed, ale potenciál hry odommkly až druhým dielom. Paralela s Watch Dogs je celkom očividná. Obe hry pracujú s parkourovým pohybom v otvorenom mieste, kde plníte príbehové aj postranné misie, kukáte na hru z pohľadu tretej osoby a keď neviete, kam ďalej, zapnete si špeciálny mód videnia, ktorý zvýrazní možnosti interakcie v okolí.

Hra sa odohráva v San Franciscu, ktoré prešlo na informačný systém ctOS. Ten riadi každú maličkosť v meste, ako ináč než v prospech a blahobyt prostých obyvateľov. Marcus Holloway však medzi nich nepatrí – ctOS ho na základe prediktívnych algoritmov obvinil zo zložinu, ktorý nespáchal. Hneď ako som túto vetu začul, vytiahol som pomyselný poznámkový blok a začal si odškrtávať klišé o hackeroch.

Klišé na každom kroku...

Marcus má 24 rokov, ale potreboval drsnú prezívku. Takže si hovorí Retr0. Až mu bude sedemdesiat, iste bude na tento nick ešte pyšnejší. Preto asi neprekvapí, že je zároveň aj geniálnym dieťaťom a akrobatom.

Už v prvej misií, kedy máte z databáze ctOS odstrániť svoje osobné záznamy, je narážok na Marcusove „božstvo“ habadej. Počujete chválu, že ďaleko ako vy sa ešte nikto nedostal. Čo by bolo milé povzbudenie len v prípade, keby ste nevedeli, že vaším triumfom bolo priblíženie sa za chrbtami piatich pánov z ochranky, pri ktorom vám pomáhali bezpečnostné kamery, ktorými sa môžete rozhliadať, ale detekcie sa od nich nedočkáte.

Prvé dojmy boli preto veľmi rozpačité. To ako vážne je tým elitným hackerom chlapec, ktorého najväčším dobrodružstvom je prechádzka po parkovisku? To ako vážne nie je ctOS zálohovaný? To ako vážne proti zlobe systému bojujem, že zmlátim každého, kto bude stáť medzi mnou a klávesnicou?

Cyberdriver! Podobnosť s Knightriderom čisto náhodná. Presne toto auto mi povedalo, že Devon von Devon je krajší a tmavší. Umelá inteligencia skrátka toto auto moc nepobrala.

...ku hre skvele ladí

Keď sa ale môj hacker po prvej misií opil ako zákon káže, vyprával o nadvláde systému, aby sa následne prebudil len v nátelníku a ružových trenkách, došlo mi, že snáď ani Ubisoft to nemohol myslieť tak vážne. Hlášku „Nie som hipster“ som z Marcusových úst bral ako potvrdenie, že mám Watch Dogs brať s rezervou. Vo chvíli, kedy otvoríte satire dvere, zistíte, že sa vývojári prplali s neuveriteľnými detailmi, na ktoré budem  veľmi rád spomínať. Trebárs ako chlapci kradli paródiu Knightridera, ako ma istý zamestnanec zo Silicon Valley ubezpečoval, že autonómne autá, s ktorým som závodil, sú naprosto bezpečné vetou „Len občas im vybuchujú batérie. Ale to je normálne, takže sú bezpečné.“ alebo keď ma v obchode s motorkárskou módou privítala hláška „Nos to, ako keby si to ukradol.“ Proste kolotoč referencií na filmy, počítačové hry, stereotypy, čokoľvek vás napadne. 

Hacker hackuje stroje, sociálny inžinier ľudí

Ale nemyslite si, že sú Watch Dogs 2 len bohapustá komédia. Mesto má čo ponúknuť. Hodiny môžete stráviť prieskumom mesta, prechádzať rôzne zákutia a odpočúvať cudzie konverzácie. Zistíte ale, že v prvých minútach hry ste pomerne limitovaní a strážci zákona sú pozorní. Auto ukradnúť môžete, ale spustíte alarm a možnosti hackovania do ctOS sú predsa len ešte obmedzené.

Rozhodnite sa preto investovať do svojho rozvoja. Nabyté skúsenosti môžete transformovať do vylepšení schopnosti v niekoľkých oblastiach. Akčne zameraní hráči sa pokúsia zvýšiť presnosť a rýchlosť ovládania zbraní, hračičkám by som odporučil sociálne inžinierstvo, ktoré vám na vyšších úrovniach umožňuje trebárs poslať políciu priamo na dvorček nepriateľskému gangu a postarať sa až o preživších. Ako u bežného RPG, aj tu platí, že niektoré schopnosti využijete pri každom štýle plnenia úloh, iné môžete v kľude preskočiť.

Za každým ale platí, že Marcus nie je Rambo a pár zásahov ho spolahlivo odrovná. Násilným prienikom len málokedy uspejete, koľkokrát som musel utekať z prestreliek, aby som si zachránil holý život. A som za to rád, pretože prídomkom „stealth“ sa honosí veľa hier, ale väčšinou v nich nie je problém po prezradení vytiahnúť zbraň a rozpáliť hlaveň do červena bez postihu.

Všetka administrácia postavy prebieha skrz mobilný telefón. Nie váš, ale ten virtuálny. Funguje ako smartfón, ktorý nosíte vo vrecku, len aplikácie sa volajú ináč. Miesto Google map máte Nudle mapy, miesto Shazamu SongSneak atď. Cez ďalšiu appku spustíte postranné misie a nepovinné úlohy, cez inú si môžete objednať auto, v tretej si prehliadnete nazbierané fotky. Ako v skutočnosti.

Do prehrávača sa vám pridávajú skladby, ktoré započujete v okolí a identifikujete. Slúži k tomu aplikácia SongSneak. Che to poriadne repráky, pretože soundtrack je nabitý hitmi.

Ovládol som svet piatimi tlačidlami

Dôležitým aspektom všetkých hier je hrateľnosť. Môžete mať sebakrásnejšiu grafiku a špičkový soundtrack, ale keď bude hra prešpičkovaná chybami a kostrbatým ovládaním, zahodíte ju. Minimálne na klávesnici a myši frčí Watch Dogs 2 ako po masle.

Okrem klasickej kombinácie WASD a dvoch tlačidiel myši stačí praktický len päť ďalších tlačidiel. Stlačením koliečka na myši aktivujete hackovanie a štyrmi ďalšími klávesmi zvolíte, aký výsledok má nabúranie systému mať.

Samozrejme vám nič nebráni každému predmetu v inventári priradiť klávesovú skratku, ale keď sa viete schovávať, nie je sa kam ponáhľať a jedno tlačidlo pre ovládanie inventára poslúži rovnako dobre.

Pohyb postavy je jednoduchý, dá sa povedať zjednodušený Assassin’s Creed. Marcus behá, kam mu ukážete, zakrádanie spolieha na tlačidlo, ktorým skáčete z krytu do krytu, a k chýbam dôjde len výnimočne v zhone. Snáď len fanúšikovia Ezia Auditore budú sklamaní, že pán Holloaway nemá gény Spidermana a na tri metre vysokú stenu sa navyškriabe. Do hry sa tak nenásilne dostáva ďalšia minihra štýlu „Ako sa tam mám dostať?“ Riešení má mnoho, stačí len premýšľať.

Práve som sa diaľkovo ovládanou plošinou vyviezol na strechu domu po trofej, ktorú som našiel cez kameru drona. 

Slobodu herného štýlu najlepšie popisujú jednotlivé scenáre. V jednej úlohe som mal trebárs stiahnúť dáta z mobilu jedného gangstera. Jeho rajón bol oplotený vysokou stenou a prestrelka so štyrmi jeho kumpánmi nedávala vysokú nádej na výhru. Preto som do hry zapojil prostredie. Celú zónu som uzavrel prerazením parovodu, aby ma nikto pri akcií nerušil. Prvé bolo potrebné zbaviť sa posluhovača schopného privolávať posily. Nabúral som sa preto do rozvodnej skrine a zmenil ju na elektrickú pascu. Potom z nej stačilo vypustiť zvukový signál k nalákaniu a hneď bolo o jedného zločinca menej. Druhý kumpán sa vydal skontrolovať, čo sa stalo a rovno dostal šípku z paralyzéru.

Tretí darebák sa začal báť o svoje zdravie a preventívne sa schovával za rohom. To nemal robiť, pretože nahackovaním kamery som si jeho skrýšu prehliadol z inej strany a zistil som, že ho dokážem zabarikádovať, pokiaľ preparkujem náklaďák. Nabúral som sa teda do jeho diaľkového ovládania a vyradil z hry. Čo s tým posledným? Vlastne nič. Len som sa k nemu priblížil tak blízko, aby som zistil, že je to len bezdomovec s kradnutým mobilom.

Aj selfie si môžete urobiť, niekedy aj za odmeny. Nezabudnite preto na slušné oblečenie a úsmev.

A teraz si vezmite, že na podobnú situáciu som narazil v prvých dvoch hodinách hry, kedy som ešte nedokázal ovládať vysokozdvižné vozíky, nemal som kvadrokoptéru a nedokázal som ani zalarmovať miestnu políciu! Pri plánovaní podobných akcií môžete tráviť hodiny, až vás bude bolieť zadok, ak nemáte pohodlnú stoličku. Najlepšie na tom ale je, že vymyslené stratégie v 95 % prípadoch skutočne fungujú a máte z nich lepší pocit, než z vystrielanej lokácie. 

Iné a slobodnejšie, než čakáte

Watch Dogs 2 sa na prvý pohľad tvári ako klasická mestská akcia, striedajucie naháňačky v autách s prestrelkami a príbehovými videosekvenciami. Pod rúškom klasických schémat sa ale ukrýva mnohovrstevnatý kolos, ktorý sa s predlžujúcou hernou dobou ďalej rozrastá. 

Je len na vás, či do San Francisca prídete nakopať servery technokratickým korporáciám, alebo sa budete baviť kombinovaním herných princípov a všadeprítomnou iróniou.