Recenzia Sony Bravia KD-55A1: Hrá to na obe strany

Každá hra má svoje pravidlá. Pre KD-55A1 je potrebné poznať aspoň to jedno základné: Nerozhodujte sa podľa ceny. Nekupujete si produkt, ale víziu. Znie to ako reklamné klišé najťažšieho kalibru, ale táto Bravia má niekoľko vlastností, vďaka ktorým vyčnieva nad konkurenciou ako Eiffelovka nad Parížom. Inak vyzerá, je nabitá unikátnymi technológiami a OLED panel taktiež nestretnete na každom rohu.

Krásavica ležérne opretá

Väčšina elektroniky je ukrytá v opornej nohe.

Bežný televízor vyzerá ako displej postavený na nôžke, stojane či na nejakej ich alternatíve. Sony je ale stojan sám o sebe. Zadná strana je celá výklopná. Je to stabilné? Áno, možno aj viac, ako klasická konštrukcia s podstavcom – hmotnosť je rovnomerne rozdelená medzi panel a opornú nohu. Výrobca tým docielil umiestnenie reproduktora, konektorov a časti elektroniky práve do nohy, čím si uvoľnil miesto okolo displeja.

Aj pri 55" uhlopriečke sú rámčeky minimálne a nebyť maličkej diódy dole uprostred, ani by ste o nich nevedeli.

Čo vyplýva z tejto neopozeranej konštrukcie? Obrazovka nie je kolmá k zemi, ale odpovedá uhlu, z ktorého pozeráte na skrinku v obývacej stene. Druhým dôsledkom je horší prístup ku káblom, jednoducho sa dostanete iba k jednému USB. Zvyšok je ukrytý a podčiarkuje dizajnovú čistotu. To, čo na prvý pohľad vyzerá ako ergonomické zlo, však v praxi vôbec nelimituje, ak si zvyknete používať bezdrôtové alternatívy.

Konektory sú dobre skryté. Jednoduchý prístup je akurát k bočnému USB.

Kino je len lacná náhradka

OLED displeje už nejaký ten piatok na trhu existujú. Na mobiloch sa zabývali, v televízoroch ich najčastejšie stretnete v blízkosti loga LG. I tento televízor sme testovali. Sony sa ale k možnostiam displejov z organických diód postavilo inak.

Porovnávať televízory z iných cenových tried síce nie je fér, ale pokiaľ LG vsadilo na obraz, potom KD-55A1 konkuruje zážitkom. Inak vyzerať, inak znieť, to sú charakterové rysy tohto zariadenia. Ale aby som nezostal iba vo všeobecnej rovine:

Televízor používa OLED panel s rozlíšením 3840x2160 pixelov s vylepšeniami v oblasti kontrastu (HDR), farieb (Triluminos, Super Bit Mapping a Live Colour) aj pohybu (Motionflow XR), o ktoré sa stará procesor X1 Extreme.

Porovnanie OLED displeja s IPS panelom na tablete. Všimnite si rozdielne podávanie farieb, kde má Sony navrch.

V cenovej kategórii šesťciferných čiastok je 4K rozlíšenie povinným minimom a neprekvapí ani podpora pre HDR obraz, pre väčšinu konkurencie však stále ide o nedosiahnuteľné parametre. Už len tieto schopnosti by mohli byť rozhodujúcim argumentom, prečo používať Netflix.

Podobnou tradíciou je nastavenie nerealistických farieb vo východiskovom profile. Skreslené odtiene síce dokazujú, aký gamut Sony ovláda, ale pre väčší pôžitok z filmov je vhodnejšie ubrať sýtosť a predovšetkým kontrast. Chápem, že HDR OLED displej dokáže zobraziť dokonalú čiernu a veľmi intenzívnu bielu, ale používaním východiskových hodnôt sa škála odtieňov zmrští asi na polovicu.

Neberte to však negatívne! KD-55A1 hravo zvláda aj uveriteľnejšie farby a po prvom zapnutí len predvádza, čo dokáže. Dokáže zobraziť čiernu, ktorá nesvieti ani v noci, a naopak bielu, z ktorej vás bude prechádzať zrak. Kontrast je ale to, čo vytvára ten obrovský rozdiel oproti IPS technológii – môžete mať vedľa seba protikladné farby a línia medzi nimi bude ostrá ako britva.

Malá ochutnávka, ako funguje Object Recognition a OLED panel všeobecne...

Reproduktory sa hrajú na skrývačku

Keď si kupujete televízor, očakávate, že sa stane domácim strieborným plátnom, ktoré doplní kvalitná zvuková aparatúra. Aj v tomto bode sa pripomína nadpis celej recenzie: nič vám nebráni si Braviu obstavať reproduktormi. Potom sa však pripomenie druhá strana: veď ten televízor hrá dobre aj samotný!

Vďačí za to svojej konštrukcii. Basový reproduktor je umiestnený v hornej časti stojana, kde ho prekrýva textilná mriežka rozptyľujúca zvuk. Podstatné je, že na opornej nôžke nie je subwoofer limitovaný dostupný priestorom, čo mu umožňuje použiť väčší menič. Už to by mohlo byť postačujúce, ale efekt sa prehlbuje tónmi odrazenými od steny.

Určite si všimnete, že na rámčeku nie sú žiadne otvory vyluďujúce zvuk. Márne by ste ich hľadali, zvuk vydávajú vibrácie displeja. Rovnaký princíp už použilo napríklad Xiaomi pri telefóne Miix. Z pohľadu elektroniky ide stále o zásadnú inováciu, avšak už existuje viac príkladov jej zrelosti.

Tajomstvo bohatého zvuku sa skrýva na zadnej strane. Bežne je reproduktor zakrytý textilnou mriežkou.

Ďalšie dôkazy získate, keď si prostredníctvom Bravie pustíte hudbu. Samotný televízor ju podporuje, aj možnosť vypnúť obraz a užívať si iba audio. Zistíte, že soundbar zrazu nie je tak nenahraditeľný a vlastne by ste mohli ušetriť aj za viackanálovú súpravu reproduktorov. Vycvičené ucho, samozrejme, spozná rozdiely, ale musím zdôrazniť, že KD-55A1 má omnoho bližšie k hi-fi ako k zvuku bežného televízora alebo počítačových stereoreproduktorov.

Jednoduchý televízor s počítačom vo vnútri

Keď som vybaľoval prístroj zo škatule, padol mi do oka ovládač, ktorý by som opísal jediným slovom: obyčajný. Akoby sa dostal k televízoru omylom z nejakého lacnejšieho radu či minulého desaťročia. Moja drahá polovička ho však zobrala do ruky, akoby sa nechumelilo, inštinktívne ho začala používať, prepínala programy, upravovala hlasitosť, spustila programového sprievodcu...

Dichotómia sa jednoducho prejavila vo svojej ďalšej reinkarnácii. Zatiaľ čo ja som televízor ovládal vo väčšine prípadov inteligentným telefónom, ona čiernou škatuľkou. V priebehu pár dní sme zistili, že sa oba spôsoby ani trochu nevylučujú a myslím, že prídete k podobnému záveru.

V inteligentnom televízore slúži operačný systém Android vo verzii 6.0, teda Marshmallow. Síce sa (zatiaľ) nedokáže vyrovnať plynulosti konkurenčných platforiem a nezáleží na tom, či je to dané štvorjadrovým procesorom Mediatek MT5891 alebo 2 GB RAM, ale tento nedostatok je bohato vyvážený zrozumiteľnosťou prostredia.

Android sa správa v televízore rovnako ako v telefóne. Rozhodne nebudete blúdiť.

Už prvotné nastavenie dokáže televízny Android predstaviť v najlepšom svetle. Pripojíte káble do zásuvky, zapojíte CI kartu a šnúru od antény a zvyškom vás prevedie zabudovaný sprievodca. Namiesto inštalácie aplikácií a bombardovania slov ako „aktualizácia, firmware, updade, spárujte, router, lokálna sieť“ vám odporučí použiť hlasového asistenta Google, ktorý funguje okamžite a nedovolí vám vybočiť zo správnej cesty.

Prostredníctvom neho sa synchronizuje heslo k Wi-Fi, prihlásite sa do Google účtu a odrazu sa z nového televízora stáva zariadenie, na ktorom nájdete svoj súkromný obsah.

Zrazu sa k Markíze, STV a ďalším pridá Vimeo, Spotify, YouTube, Netflix, Voyo, počasie, HbbTV, hry a neviete, čo ochutnať skôr. Mrzí ma, že som mohol televízor používať iba týždeň, mám dojem, akoby som sa len priblížil k ponúkaným možnostiam. Android TV síce ešte nedospel, ale má našliapnuté k absolútnej hegemónii. Tizen a WebOS sa budú musieť veľmi snažiť, aby si vytvorili podobnú previazanosť so službami a funkciami.

Televízor môžete sledovať aj počas surfovania na internete.

Sony dokázalo zmeniť víziu na produkt

Nadpis tejto recenzie „Hrá to na obe strany“ má množstvo významov. Sony Bravia KD-55A1 hrá na jednu stranu reproduktory v displeji a subwooferom smerom k stene. Dve strany ale môžete chápať aj ako spojenie televízora na večerné prepínanie kanálov a špičkového domáceho kina v jednom zariadení. Aj displej má dve tváre – jednu ponúkajúcu tie najživšie farby, druhú verne kopírujúcu farbami skutočný svet a o prostredí Android TV možno povedať to isté: raz nastaví interface televízora určeného na futbal, druhýkrát nahradí webový prehliadač aj hernú konzolu.

Sony Bravia KD-55A1 vďaka tomu dokáže byť taká, akú potrebujete. Máte na výber medzi jednoduchým i schopnosťami nabitým zariadením a stačí pár sekúnd, aby ste sa z jedného režimu prepli do druhého. Všetko funguje naraz i zároveň oddelene a z oboch krajných polôh si môžete vyzobať, čo potrebujete pre osobné použitie.

Niekto sa skláňa pred koncentráciou technológií, ja skladám klobúk pred diplomaciou, s ktorou Sony dokáže osloviť každého diváka individuálne.