Recenzia Philips 55PUS6561/12: Budúcnosť je inteligentná

Predstavte si, že s príchodom DVB-T2 začínáte hľadať nový televízor. Zatiaľ ste mali „obyčajný“ televízor a zistili ste, že súčasný trh valcujú televízory SMART. Neviete, kam skôr skočiť: na výber máte operačné systémy Tizen, webOS a Android. Práve posledný menovaný môže byť žhavým kandidátom – rovnaký systém má väčšina z nás v telefóne, takže sa dá predpokladať podobné ovládanie. 

Potom ale zneistíte. Veď televízor nemá dotykový displej, len diaľkový ovládač! Ako budete ovládať aplikácie? Hneď na úvod musím konštatovať, že to ide. Začnime pekne poporiadku, prvým spustením.

Jednoduché, ale slušivé tvary

Televízor je ako batoh. Zaujíma nás, čo sa do neho zmestí, ale zvyšok má byť čo najmenší. Pre Philips to platí taktiež: 55" displej doplňujú len uzunké, strieborné rámčeky. Jediným vyčnievajúcim detailom tak je voliteľne podsvietené logo výrobcu uprostred spodnej hrany.

Celý televízor stojí na dvoch kovových dvojnožkách, vsadených do pripravených otvorov, v ktorých sú upevnené dvoma šroubami. Aj to však stačí, aby v obývačke stál televízor stabilne.

V duchu čistoty sa tak konektory museli skryť na zadnú stranu. Samostatnú priehlbinu má vstup pre napájanie zo siete, v druhej sa potom vedľa seba krčia konektory RJ45 pre sieťový kábel, ďalšie dva na anténu a satelit a dva HDMI. Je k ním pomerne špatný prístup, ale nijako vážne to nevadí – najpoužívanejšie porty sú umiestnené z boku. Tam nájdete ďalšie dva HDMI, dva USB a CI slot na kartu.

Pýtate sa po portoch ako je SCART, komponentný vstup, optický výstup audia alebo slúchadlový jack? Nebojte, nič zásadného nechýba, len sú tieto rozhrania umiestnené tak, že kábel od nich povedie kolmo k ploche televízora a môže málinko prekážať.

Ambilight vie rozsvietiť izbu, v temných scénach sa decentne stlmí, na hudbu dokáže blikať ako diskoguľa. Rámček si skoro ani nevšimnete.

Bez internetu ani ranu

Smart televízory vedia veľa vecí. Samozrejme medzi ne patrí aj prehrávanie klasického digitálneho vysielania. Jedná sa však len o jednu položku v menu. Je to ako predtým, keď ste sa rozhodovali medzi vysielaním, videokazetou alebo DVD, len miesto VHS a ďalších dnes prepínate medzi YouTube, Netflixom či DLNA.

V praxi to znamená, že pokiaľ vás nebude baviť ponuka ČT, Novy a ďalších staníc, prepnete na to, čo sa vysiela on-line. Každá aplikácia tak znamená ďalšiu stanicu do zoznamu a kukáte skutočne len na to, čo vás zaujíma. V prvých dňoch je to skoro mätúce. Zatiaľ čo bežnými kanálmi listujete a ste behom chvíle schopní prejsť celú ponuku, u internetového obsahu máte väčšiu slobodu, ale kvôli výberu už nie ste odsúdení k obyčajnej konzumácií.

Základné menu Android TV. Svojou podstatou je to klasický launcher, môžete ho preto vymeniť aj za prostredie podobnejšie telefónom.

Odo mňa Smart televízor vyžadoval jediné: zmeniť uvažovanie. Je to ako mať doma veľký displej so slušným ozvučením a uvažovať, na čo všetko by sa dal použiť. Máte radi hudbu? Pustite si mix obľúbených skladieb zo Spotify. Ste fanúšikom niektorého seriálu? Pustite si ho celý na Cinemaxu a nenechajte sa rušiť reklamami.

Ode mě chytrá televize vyžadovala jediné: změnit uvažování. Je to jako mít doma velký displej se slušným ozvučením a uvažovat, na co všechno by se dal použít. Máte rádi hudbu? Pusťte si mix oblíbených skladeb ze Spotify. Jste fanouškem některého seriálu? Pusťte si ho celý na Cinemaxu a nenechte se rušit reklamami.

S konektivitou sa však nemusíte obmedzovať len na zdroje zvonku. Pokiaľ máte film na flashdisku, môžete si ho prehrať, bez toho aby ste zapínali počítač a prepojovali ho s televízorom káblom. Alebo máte video z dovolenky v počítači a chcete ho pustiť na televízore. Aj to ide hladko, stačí ho nazdieľať a v televízore spustiť prehrávanie cez DLNA, bez toho aby ste museli čokoľvek kopírovať.

Vidíte? Normálny Android. Dokonca aj súborový manažér si môžete stiahnuť z Google Play.

Jednoduché, až to bolí

Za každým, keď sa niekde píše, že inštalácia zaberie len pár kliknutí, zbystrím. Väčšinou je v tom niekde háčik. Bohužiaľ sa to nevyhlo ani recenzovanému televízoru Philips, konkrétne celej platforme Android. Predsa len je ešte poznať, že je celá platforma v plienkach a chýba štandardizácia, ktorá toľko pomohla telefónnej verzií tohto systému. 

Predovšetkým ovládanie je závislé na neustálom listovaní. Ak chcete čokoľvek zmeniť, musíte otvoriť správne menu, v ňom vytúženú položku a upraviť jej hodnotu. To, čo na mobile riešite jedným cvrknutím do rolovacieho menu, na televízore musíte opakovanie posúvať dolu, dolu, dolu a zotrvačnosťou sa často prekliknete. Zvyknete si, ale na pohodlie dotykového displeja to nestačí. 

Časom si zvyknete pracovať v niekoľkých režimoch:

• Režim klasického TV: tu nie je čo riešiť. Diaľkovým ovládačom listujete kanály, prehliadate televízny program a viac nepotrebujete.
• Kvalitné aplikácie: pre Android TV neexistuje toľko aplikácií, ako pre telefóny. Aj napriek tomu sa medzi nimi dajú nájsť programy, ktoré počítajú s ovládaním diaľkovým ovládaním a neobsahujú komplikované menu, kontextové ponuky a obejdú sa bez gest.
  V nich navigujete pohybom do štyroch strán, potvrdením a návratom o krok späť. Divili by ste sa, že väčšinu týchto česť kláves úplne stačí - a keď nie, na dodávanom ovládači je kompletná QWERTZ klávesnica. Škoda len, že nie je podsvietená.
• Ovládanie mobilom: môj obľúbený spôsob ovládania. Vo veľa aplikáciách nájdete ikonku s obdĺžníkom so štvrťkruhami v rohu. Kliknutím na ňu si poviete, že chcete obsah presunúť na televízor. V niektorých prípadoch sa televízory napoja na zdrojový kanál a prehráva nezávisle na telefóne, pokiaľ by to nešlo, posielajú sa dáta skrz telefón a vypnutím jeho displeja sa prehrávanie preruší.

Takto vyzerá prepínanie kanálov médií. Snímanie screenshotov je však trošku komplikovanejšie, než je u Androidu bežné, takže miesto bežiaceho programu je vidieť len čierna obrazovka. YouTube má na televízore výrobnú aplikáciu, takto to má vyzerať!

Občas ale ani tieto škatuľky nestačia a musíte hľadať na prvý pohľad komplikovanejšie riešenie. Chcete príklad? Prima Play má pomerne slušnú zásobu seriálov, ale nedisponuje aplikáciou pre televízor s Androidom. Existuje ale aplikácia Kodi (predtým známa ako XBMC), simulujúca multimediálne centrum, do ktorého možno inštalovať aj zásuvné moduly. S Kodi si Prima Play už rozumie a prehrávaniu nič iného nebráni. A dokonca to ide aj bez reklám, ktoré sú vo webovej verzií!

Sčítané podčiarknuté, stačí si nájsť zdroje, ktoré nezaspali dobu a so Smart televízorom počítajú, alebo spoliehať na mobil/počítač a užívať si kvalitu obrazu na poriadnom televízore. V prvých dňoch je to však mätúce.

Kodi (predtým XBMC) dokáže nahradiť a často aj predčiť aplikácie. Virtuálna klávesnica je v systéme prítomná, pokiaľ by ste ju nemali inak riešenú na diaľkovom ovládaní.

A potom že je rozlíšenie 4K zbytočné...

Vždycky, keď sa objaví vyššie rozlíšenie, zaznejú hlasy: „Full HD bohate stačí, aj tak nepoznám rozdiel.“ Možno to platí pre uhlopriečky do desať palcov, ale na veľkej ploche uvidíte priepastný rozdiel. Nestačí len pustiť film z DVD na UHD displej a vravieť, že to nie je žiadne terno. Jasné, že nie je – keď vám v kine pustia film na štvrťku plátna, taktiež jeho veľkosť neoceníte.

Skrátka musíte mať ako technológiu, tak obsah. Splňte obe podmienky a budete si chrochtať blahom.

Súdim, že v dnešnej dobe nemá veľký význam riešiť farebné podanie či kontrast u televízora pre bežné použitie, pretože si každý obraz nastaví podľa seba. Podstatné preto je, že rozdiely sú vidieť aj bežným okom (pokiaľ by ste o Philipse 55PUS6561/12 uvažovali, zastavte sa pri nastavení ostrosti. Má významný vplyv na upscaling na UHD rozlíšení).

Nastavenie obrazu umožňuje vytvoriť 4K omalovánky a realistické farby. A ambilightom ich adekvátne podfarbiť.

Nakoniec ani výrobca moc rúško tajomstva neodhalí, nepochváli sa obnovovacou frekvenciou, kontrastom a dokonca ani technológiou obrazu. Kvôli širokým pozorovacím uhlom síce môžeme predpokadať panel IPS, ale technický nadšenec mnoho informácií čiernej na bielom nenájde. Nastal teda čas na empirický test – sledovanie v sede na zemi, v ľahu na gauči a v stoji z rohu miestnosti. Pokiaľ sedíte priamo pred obrazovkou, farby sú parádne, pri vyššich uhloch začne čierna ľahko blednúť. Jediným daným číslom tak je nakoniec jas 400 cd/m2.

Môžem teda prezentovať len dojmy. Na Philipse som bol schopný nastaviť presaturované omaľovánky a realistické farby. Marketing však potrebuje „dobrý obraz“ nejako pomenovať. V technických špecifikáciách preto nájdete zmienku o technológií Pixel Precise Ultra HD, ktorá dokáže do 4K transformovať aj videá v nižšom rozlíšení, a Micro Dimming Pro, ktorý zase rozdelí plochu obrazovky do 6400 plôch s rozdielnou intenzitou podsvietenia pre zvýšenie kontrastu. Do tretice sa sluší spomenúť technológiu Natural Motion. Nejedná sa ale o nič iného, než vkladanie dopočítanej snímky medzi existujúce políčka filmu pre ostrejší obraz v dynamických scénach.

K dispozícií je niekoľko režimov scény, ale môžete si ich upraviť aj presne po svojom. Chrome na Android TV funguje, ale absencia myši jeho úžitok citeľne znižuje. Nič vám ju ale nebráni pridať a surfovať podľa ľubovôle.

Mali by ste chcieť Ambilight?
Philips 55PUS6561/12 používá technológiu Ambilight.
To znamená, že po obvode obrazovky sú z troch strán
umiestnené diódy, ktoré na stenu za televízorom premietajú
farby z okraja displeja. Zmyslom Ambilightu je vytvárať ilúziu,
že je televízor oveľa väčší, nežv skutočnosti. 
Zbytočne, povedali by ste si. Aj ja som bol rovnakého
názoru, ale podsvietenie som nechal zapnuté aspoň pre efekt.
Keď som ale Ambilight následne vypol, musel som priznať, že „tomu
niečo chýba“. Pridaná hodnota sa ťažko popisuje, nasledujúci popis
preto berte s rezervou. Predstavte si tmavú scénu osvetlenú len
z jedného miesta mimo záber – trebárs keď svieti slnko do interiéru.
Normálne si musíte zdroj svetla domyslieť, s Ambilightom ho máte
primietnutný na stenu. Efekt Ambilightu by sa dal prirovnať aj
k náladovému osvetleniu.
Ohnisko na scéne tak prežiari červene celú stenu, rovnako daždivý
prales neskončí na rámčeku televízora, ale kdesi vedľa skrine.
Nie som si istý, že by bol Ambilight zásadným atribútom pri výbere,
ale pokiaľ sa s ním stretnete, dajte mu šancu. Už len preto,
že šetrí oči, aby netrpeli ostrým prechodom medzi svetlým obrazom 
a tmavou stenou.

Zvuk: na domáce použitie stačí

Pri pohľade na tenký panel sa musíte pýtať, kam sa vošli reproduktory. Ich miesto je naspodu, zvuk sa teda šíri až odrazom od nábytku. Priestorový efekt je tak minimálny a diváci si budú musieť vybrať, či zvolia variantu externých reproduktorv, alebo sa uspokoja s 20W audiom, ktoré síce st ačí na správy a večerné seriály, ale mohutnosť efektov potrebných pre filmy vyprodukovať nedokážu.

Zhodnotenie: trošku obetujete a veľa dostanete

Dať viac ako 1 000 eur za televízor nie je málo. Iste, nie je problém nájsť model za desaťnásobok, ale pre bežných smrteľníkov je hranica mesačného platu limitujúca. Čo za ňu v podobe Philipsu 55PUS6561/12 dostanete?

Univerzálnu platformu pre multimédiá. Pri kombinácií DVB-T2, Androidu a UHD rozlíšeniu verím, že tento televízor dokáže tešiť dlhé roky. Všimnete si, že som trebárs v recenzií vôbec nespomínal podporované formáty videá – nebol totiž dôvod. U Androida nie je problém nájsť aplikácie, ktoré splnia vaše potreby. Pravda, k počítaču ma televízor stále ešte ďaleko, zároveň už je dostatočne prispôsobiteľná, aby ste notebook alebo PC zapínali len na práci a komplikované hry.

V roku 2016 teda nevidím dôvod, prečo si kupovať televízor bez operačného systému. Pokiaľ mu venujete chvíľu času a vytvoríte si doma previazanú sieť zdieľania médií, ukončíte vek, kedy ste boli odkázaní na zaškrtávania obľúbených programov.