Recenzia Huawei P9: skutočná osobnosť

P9 sprevádza aura unikátneho dvojobjektívového fotoaparátu. Nebojte sa, dostane sa k nemu, najprv však dovoľte povedať o novinke od Huawei pár základných faktov.

Jedná sa o vlajkovú loď výrobcu, najvybavenejšie zariadenie minimálne na rok 2016. Napriek tomu si v niektorých ohľadoch značka zachováva svoje unikátne vlastnosti, ktorých balík by pokojne mohol mať nálepku „Do praktického života“ namiesto súťaživého "vo všetkom najlepší". Cieľom snaženia bolo vyrobiť dobrý celok a nie len súpis špičkových technických špecifikácií.

Hliník atraktívnych tvarov

Prvý dojem je dôležitý, preto aj smartphony usilujú o čo najlákavejší dizajn. Poslednou dobou ho reprezentujú hlavne kvalitné materiály na povrchu a minimálna hrúbka, zatiaľ čo ergonómia občas musí vyraziť na nechcenú dovolenku. Z tohto pohľadu je Huawei P9 trošku klasik, trošku samorast.

Tradičná je najmä veľkosť celého zariadenia. Displej meria po uhlopriečke 5,2", čo v kombinácii s veľmi tenkými rámčekmi zaisťuje kompaktnú veľkosť. Aby nie, Full HD displej zaberá 72,9% čelnej plochy! Dokonca aj Nexus 5, s ktorým som P9 porovnával, v tomto ohľade zaostáva a to konkurenciu valcoval veľmi dlho.

Možno ste sa pozastavili nad uvedeným rozlíšením. Nie je 1080×1920 pixelov málo? Nie. Práve odmietnutie QHD robí z P9 sympatického rebela, čo sa neškriabe na vrchnú priečku hitparády o najjemnejší displej - dlhšiu výdrž je mu skrátka prednejšia. Na optimalizáciu spotreby energie je zameraný celý balík funkcií. Triky ako vypnutie vibrácií alebo skrátenie doby svietenia displeja by ste v iných telefónoch museli vyzobávať z rôznych menu, u Huawei P9 je všetko na jednom mieste.

Dokonca aj s niekoľkými bonusmi. Zatiaľ som si u žiadneho iného telefónu nevšimol, že by dokázal simulovať nižšie rozlíšenie displeja, aby uľavil procesoru. Ale na počítačoch to funguje, prečo by nemohlo na mobile? Vo výsledku tak ste s P9 schopní prežiť aj dva dni bez nabíjania, je vidieť, že „nižšie“ rozlíšenie bolo dobrým ťahom.

Keď mu však potrebujete doplniť telefónu sily, pripravte si kábel typu USB-C. Jeden už v balení nájdete, štandardné príslušenstvo pre micro USB však budete musieť vymeniť. Ľútosti sa však čoskoro zbavíte. Nový konektor umožňuje za prvé veľmi rýchle nabíjanie, kedy sa pri zapnutom displeji batérie plnila aj pri nabíjaní z USB notebooku so slabým prúdom, za druhé je obojstranný a tma nezabráni tomu, aby ste ho trafili na prvý pokus - rovnako ako u slúchadiel, ktoré majú svoju zdierku tiež na spodnej strane telefónu.

Okrem displeja je čelná plocha pustá. Alebo striedma, ak si nepotrpíte na extravaganciu. Pod IPS obrazovkou nájdete len logo výrobcu, navigačné klávesy sa presunuli na displej. Mrzí ma, že Huawei nedovolí užívateľom si základné klávesy upraviť, uvítal by som možnosť priradenia rôznych akcií dlhému stisku. Nad displejom už nájdete len sekundárnu kameru, senzor okolitého podsvietenie a kovovú mriežku slúchadla, v ktorej sa ako bludička chúli notifikačná dióda. Na priamom svetle si jej blikanie nevšimnete, ale stačí položiť telefón v tieni a upozornenia neprehliadnete.

Obsah balenia je základný: slúchadlá, nabíjačka, sponka na šuplík na karty a kábel USB-C. Konečne ho zvládnete trafiť aj v noci na prvý pokus.

Ako z učebnice ergonómie

Pre ergonómiu sú dôležité aj hardvérové ​​tlačidlá zmeny hlasitosti a zapnutie. Sú umiestnené po pravej strane, pričom zapínanie je jemne vrúbkované, aby ste ho rozoznali hmatom. Nechcený stisk našťastie nehrozí. Tieto tlačidlá často nepoužívame, ale ich význam nemožno spochybniť - zvlášť preto, že Huawei P9 nepodporuje odomknutie dvojitým ťuknutím na displej. Paradoxne však táto funkcia nechýba, pretože ju nahrádza čítačka odtlačkov prstov. Odomknutie jej prostredníctvom je okamžité, snímač je dostatočne citlivý, aby si všimol dotyku hoci len okrajom prsta, a šikovne vám predstaví domácu obrazovku.

Jeho využitie je však širší. Posúvaním bruška prsta sa môžete posúvať po obrázkoch v galérii, prijať hovor, zastaviť budík alebo šuchnutím smerom nadol zobraziť obsah notifikačnej lišty. Veľmi efektívne sa tak dostanete aj do miest displeja, kam kratšie prsty dosiahnu len ťažko.

Ak by ste však predsa len potrebovali obsluhovať telefón jednou rukou, nechýba patričný režim. Stačí posunúť palcom po navigačnej lište: doprava pre pravákov, doľava pre ľavákov. Potom už len sledujete, ako sa obraz stiahne k vybranému spodnému rohu.

Moc sa mi páčil pocit, aký Huawei P9 v dlani vzbudzuje. Je elegantne tenký, že dokonca aj tabuľková hmotnosť 144 g vyzerá prehnane. Kovové boky jemne chladia do dlane, ich povrchová úprava však zabraňuje vykĺznutiu. Rovnaký materiál bol použitý aj na zadnom kryte. Pokiaľ ho budete denne leštiť, v hodnotení štýle zožne tento mobil samú chválu. Akonáhle však siahnete na hliník spotenými, nedajbože ušpinenými rukami, začne sa matná textúra povážlivo plniť odtlačkami prstov, čo osobám prahnúcim po estetických dojmoch príliš imponovať nebude.

Dvojitý fotoaparát, to je hlavná dominanta Huawei P9. Človek by kvôli nemu skoro zabudol na hybridný slot na SIM kartu a pamäťovku.

Procesor Kirin z vlastnej dielne

Pod krytom sa schováva osemjadrový procesor HiSilicon Kirin 955. Je unikátny pre značku Huawei, ide preto o trošku neznámu entitu na poli mobilných procesorov. Qualcomm Snapdragon alebo Mediatek stretávame denne, dokonca aj Exynos od Samsungu je známejší. Ako si teda stojí Kirin v porovnaní s konkurenciou?

Stačí sa pozrieť na architektúru čipu a je jasné, že za svoje výkony sa Huawei hanbiť nemusí. Štvorica jadier na takte 2,5 GHz využíva architektúru ARM Cortex-A72 zameranú na vysoký výkon, druhá, úsporná štvorica potom Cortex-A53 na 1,8 GHz. Dopĺňa ich grafická jednotka Mali-T880 MP4 so štyrmi jadrami.

V testoch výkonnosti sa bohužiaľ Kirin radí za konkurenciu v podobe najvýkonnejších procesorov Snapdragon a Exynos. Tento nespochybniteľný fakt je bohužiaľ kritickým faktorom, ktorý odsúva Huawei na druhú koľaj v pretekoch o pomyselné globálne prvenstvo medzi smartphonami - zatiaľ čo HTC, Samsung, Sony i LG budú bojovať na jednej línii, Huawei s vlastným procesorovým riešením bude zaostávať, zvlášť v oblasti grafiky. Asi ako formula GP2 za formulou 1, teda stále o mnoho napred oproti bežným autám.

Pokiaľ ale na mobil pozeráte ako na spotrebnú elektroniku, ktorá má hlavne slúžiť, môžu vám byť Benchmark ukradnuté. V reálnom živote sa totiž ich výsledky menia na čísla bez významu. Na P9 som hral pomerne náročné hry, ako je Batman Arkham Origins, vyskúšal som aj hru Fruit Ninja, na ktorej sa občas nečakane zapotia aj najvýkonnejšie čipy. Pravdou je, že súčasný hardvér má voči softvéru náskok, a ak Kirin patrí až tretie miesto, tak leda na papieri - v skutočnosti si na jeho výkon sťažovať nejde.

Android 6 + EMUI: kombinácia prispôsobiteľná aj zrozumiteľná

Celé prostredie Androidu 6 Marshmallow prekrytované nadstavbou EMUI 4.1 totiž šliape ako po masle. Návrat na domovskú obrazovku je okamžitý, načítaných webových stránok sa do 3 GB operačnej pamäte tiež vojde veľa, na gestá reaguje telefón bez meškania, čomu výdatne pomáhajú aj zakrivené sklíčka displeja na bokoch, aby palec nenarážal na rámček.

Ako každé rozšírenie čistého Androidu aj EMUI má veľa drobností, ktoré v základných telefónoch nenájdete. Veľa užívateľov sa dá na grafické témy - niekto preferuje ladiť prostredie do modrej, iný zvolí decentné čierne, iný mačiatka a ostatné napríklad komiksových hrdinov. Všetko ide.

Chýbať nesmie ani monitoring fyzickej aktivity. Stále preto na vás žmurká ikonka fitness trackera s počtom prejdených krokov, spálených kalórií a prejdenej vzdialenosti. Na grafe vidíte, ako ste si pohyb rozložili aj ako si stojíte v dlhodobejších plánoch. Užitočný je aj prepočet vynaloženej energie na jedle. Že neviete, koľko je 120 kcal? Huawei vám povie, že 0,3 vyprážaných kuracích paličiek.

Ak však nechcete P9 len používať, ale chcete mu aj rozumieť, stojí za pozornosť Správca telefónu. Názov tejto aplikácie neklame, ide o centrum, v ktorom nájdete odpovede na najčastejšie otázky pokročilého užívateľa. Práve tu je možné aktivovať úsporný režim, filter nevyžiadaných SMS správ a hovorov či zistiť, koľko dát ste už odčerpali zo svojho limitu. Užitočnou súčasťou správcu je aj zámok aplikácií, ktorým môžete zabrániť neoprávnenému používaniu napríklad klienta pre prístup k mobilnému bankovníctvu. Snáď len položka Optimalizácia systému môže spôsobiť viac starostí ako úžitku, pretože zasahuje do vnútorného manažmentu operačnej pamäte, ktorej čistenie je väčšinou kontraproduktívne.

Splní duálny fotoaparát Leica svoju reputáciu?

Hlavným lákadlom P9 je fotoaparát s dvoma objektívmi. Hoci výrobca túto funkciu prezentuje ako unikátnu novinku, skeptici vedia, že Huawei skôr objavil Ameriku. Duálny foťák totiž používalo už kedysi HTC Evo 3D v roku 2011. Napriek tomu ide o významný krok vpred, Huawei totiž dvojicu kamier využíva inovatívne: zatiaľ čo jeden snímač sa zameriava na podanie farieb, druhý sa sústredí na jas.

Bežný snímač digitálneho fotoaparátu funguje rovnako. Zmeria dopadajúcemu svetlu farbu a intenzitu a oba parametre spojí. Lenže dáta v jeho prípade pochádzajú z dvoch senzorov, čo znamená v súčte väčšiu plochu snímača a teda väčšiu meranú vzorku. A hlavne väčšiu čistotu svetla. Farebný a monochromatický snímač sa v klasickom fotoaparáte prekrýva, v prípade duálneho objektívu Leica je prúd fotónov neskreslený.

Inžinieri sa však sústredili aj na ostatné aspekty fotoaparátu, ako je zaostrovanie. Huawei P9 kombinuje tri metódy fokusu: laserom, s hĺbkou ostrosti a kontrastom.

Vy však najviac čakáte na výsledky 12Mpx (respektíve 9Mpx v pomere strán 16: 9) obrázkov. Nebudem vás už teda dlhšie napínať, P9 ako fotomobil obstál na výbornú.

Začína už u aplikácie fotoaparátu. Jej spustenie je bleskové, do sekundy sa spustí a hneď môžete fotiť. Ešte rýchlejšou metódou je dvojitý stisk volume dole, ktoré nasníma okamžitá snímka. Jej kvalita je však nižšia, telefón sa sústredí skôr na rýchlosť a absencia náhľadu tiež nepomáha.

V štandardnom režime už Huawei naplno prejavuje svoje kvality. Aplikácia je pomerne zložitá na ovládanie. Nie je to však dané jej chaotickosť, ako skôr množstvom nastavení. Už len ponuka fotografických režimov je pestrá. Nájdete v nej klasickú snímku, HDR, panorámu, časozberný režim, monochromatický režim, nočné zábery, spomalené video a „retušovacie“ schémy na fotenie selfie, ktoré vyhladia pleť. A každý režim má svoje ďalšie nastavenia.

Špecialitkou značky je potom maľovanie svetlom. Funguje primárne po upevnení telefónu v stabilnej polohe, ale zábavu si s ním užijete aj pri držaní v ruke. Typické novoročné mávanie prskavkou vo vzduchu Huawei zvládne, ale na prílišnú intenzitu svetla už je citlivý. Vo dne stopy svetiel áut do čiar nespojí, dióda druhého telefónu žiariaceho z metra na P9 tiež pekné výsledky nepodala. Akonáhle som ju ale obmedzil prstom, hneď sa Huawei chytil.

V klasickejších „žánroch“ fotografie je telefón istejší, podáva konzistentné výsledky. Ak beriete za vzor Samsung Galaxy S7, bude P9 za toho umiernejšieho. S7 si fotografie rada „prifarbuje“ ku kráse, obrázky z jej produkcie sú subjektívne krajšie, než realita. Huawei P9 je z tejto dvojke tým, kto si nenasadzuje ružové okuliare - keď je vonku škaredo, spoznáte to aj zo snímky. Hladina šumu je nízka, vykreslenie precízne a zvlášť u pseudo-makro snímok je zreteľné, ako je Leica detailná.

Otestovať som samozrejme musel aj avizované hranie s hĺbkou ostrosti. Výsledný efekt sa líši od svojho ekvivalentu na zrkadlovke, použitie je však o to prirodzenejšie. Stačí predpokladať, že stred záberu bude ostrý a ku krajom sa začne rozostrovať. V niektorých situáciách taká realizácia poslúži, inokedy sú výsledky nie celkom presvedčivé - hlavne vo chvíli, keď sa snímka rozčlení do akýchsi pruhov.

Nenechajte si tým však pokaziť dojem, P9 má výborný fotoaparát s funkciami, ktoré u konkurencie nenájdete. Huawei len robí veci po svojom. Našťastie.

P9 pred náročnou porotou obstála

Huawei v mojich očiach rozhodne obstál. Ostatne, nenechal nič na náhodu. Spojil totiž vhodne zvolené tvary s kvalitným spracovaním, operačný systém nie je ani príliš zložitý, ani ochudobnený o dôležité funkcie, výkon je viac ako postačujúci a cenou konkurencie telefón unikol o päť konských dĺžok. Len kombinácia použitého procesora lepí na P9 dojmy „ľudového hrdinu“. Predstavte si rozprávkového prostáčika, čo praktickými znalosťami z dediny porazí všetkých súperiacich kráľovských následníkov - presne to je Huawei P9.

Jediná daň, ktorú budete musieť uhradiť, je akýsi „efekt štvrtého miesta“. Teda nutnosť vysvetľovania, že ste prakticky rovnako dobrí, ako prvé tri, len medailu ste nedostali.

Klady (+):	Zápory (-):
+ Výborný fotoaparát	- Absencia LTE na 900 MHz
+ Skvelý dizajn a spracovanie	- Chýba NFC
+ Cena
+ Rýchlosť prostredia
+ Rýchle nabíjanie

 

Ako sa vám Huawei P9 páči?