Recenzia: Honor 9 opäť prevalcuje aj drahšiu konkurenciu

Honor 9 vyzerá vďaka novému „tlačidlu“ pod displejom trochu ako Samsung, ale čítačka reaguje iba na dotyk; nejde stlačiť.

Každý rok sa teším na nový Honor. Moje vlastné, osobné telefóny sú síce dlhodobo od spoločnosti Samsung (k dôvodom sa dostaneme pri porovnávaní), ale už štyri roky, keď sa ma niekto spýta na odporúčanie ohľadne smartfónu, väčšina mojich priateľov a členov rodiny skončí s nejakým Honorom.

„Značka pre mladých a odvážnych“ patrí pod Huawei a roky sa vyznačuje tým, že zoberie vydarený model materskej značky, máličko ho zmení (niekedy aj vylepší) a ponúkne za ešte lepšiu cenu. Zdanlivo samovražedná taktika ešte nespôsobila bankrot ani jednej značky, takže mi na stole pristál úplne nový Honor 9.

Je opäť špičkový.

Dizajn a spracovanie na najvyššej úrovni

Okrem čierneho variantu a modrého vzhľadu, ktorý oslnil už minulý rok pri Honore 8, firma ponúka strieborný model (so sivomodrými odleskami), ktorý dorazil k nám na testovanie. Najskôr odbavíme štandardnú kritiku. Napísal by som, že telefón je ako zrkadlo, ale aj zrkadlo sa špiní menej. Buď sa pripravte na čistenie každých 5 sekúnd, alebo na to, že zadná strana bude ohmataná. V každom prípade by bola škoda dávať telefón do krytu (pokiaľ vám teda nemá tendenciu padať), pretože od kritiky plynulo prechádzam k chvále: Honor 9 je nádherný.

Vďaka relatívne úzkym rámčekom je telefón príjemne kompaktný, zaoblené hrany perfektne padnú do ruky a strieborná úprava je nesmierne elegantná. Obzvlášť vydarená je zadná strana, ktorú dokonca ani nenarúšajú (dve) šošovky fotoaparátu – sú plne zapustené do tela.

Ovládacie tlačidlá mávajú výrobci umiestnené rôzne, ale spravidla buď „dobre“, alebo „zle“. Honoru nemožno nič vytknúť – zamykacie tlačidlo je mierne nad polovicou pravej hrany a kolíska hlasitosti nad ním. Iba ma sklamalo, že Honor už pri minuloročnej osmičke zrušil novinku modelu „7“, z ktorej som bol úplne vo vytržení, a síce navyše programovateľné tlačidlo. Ani pri deviatke sa nevrátilo, avšak to nemôžeme po výrobcovi vyžadovať. Naopak, poteší moderný obojstranný konektor USB Type-C.

Najväčšiu zmenu nájdete na prednej strane: Pod displejom s elegantným 3D zaobleným sklom sa objavilo „samsungovské“ tlačidlo, ktoré však nie je tlačidlom, ale čítačkou odtlačku prstov (ktoré sa ako tlačidlo správa, aj keď nie je možné ho fyzicky stlačiť). Vedľa nej sú senzorické tlačidlá, ktorých rozloženie si môžete nastaviť v menu – namiesto prednastavenej funkcie a ikonky sú označené len elegantnou bielou diódou.

Nič sa nezmenilo na tom, že Honor/Huawei ponúkajú perfektné čítačky. Sú mimoriadne spoľahlivé a mimoriadne rýchle; nestalo sa mi ani pri Honore 9, ani pri iných modeloch, že by odomykanie zlyhávalo.

Výbava nadštandardná, mierne pod vrcholom

Honor 9 má prakticky rovnaké parametre ako drahší Huawei P10. Optika fotoaparátu Honoru sa nechváli označením Leica, ale zase máte k dispozícii 64 GB internej pamäte. Navyše môžete namiesto druhej SIM použiť micro SD kartu a rozšíriť pamäť o ďalších až 256 GB.

Špičkový osemjadrový procesor, ktorý si Huawei sám vyrába, a 4 GB operačnej pamäte znamenajú jediné: Telefón je dokonale svižný, počas celej doby testovania som nepocítil ani náznak nedostatku výkonu. Jednoducho máte v ruke špičkový telefón najvyššej triedy (napriek cene) a je to poznať.

Pre niekoho by mohol byť displej miernym sklamaním. Je príjemne veľký, má krásne farebné podanie... ale „iba“ rozlíšenie Full HD. Poviem to takto: Je pravda, že jemnejšie displeje (QHD, UHD a pod.) sú skutočne ešte krajšie na pohľad, ale dlhodobo tvrdím, že Full HD je absolútne postačujúce. Objektívne teda ide o nedostatok pri porovnaní s najlepšími modelmi konkurencie, ale displej je aj tak vynikajúci.

Predtým ako skočíme k fotoaparátu, spomeniem softvér. Veľká zmena k lepšiemu je možnosť výberu medzi umiestnením všetkých aplikácií na domovskej obrazovke (ako pri iPhone) a klasickým tlačidlom Menu. Inak je systém z prostredia EMUI vo verzii 5.1 prehľadný, možnosti nastavenia uspokoja aj pokročilejších užívateľov, a tých pár predinštalovaných hier a aplikácií by som výrobcovi odpustil. Hlavne, že všetko funguje svižne a spoľahlivo. Verzia Androidu 7.0 má v čase písania recenzie bezpečnostné záplaty z 5. mája, výrobca sľubuje pravidelné aktualizácie.

Softvér je prehľadný, ponúka dobré možnosti nastavení, niekoľko zlepšení... A hlavne všetko funguje, ako má.

S fotoaparátom pokojne aj na dovolenku

Fotoaparát je nadštandardný. Platí známe pravidlo, že kvalitné mobilné fotoaparáty, kam ten v Honore 9 bezpochyby patrí, excelujú v dobrých svetelných podmienkach, teda na slnku. Navyše Honor má vďaka druhej šošovke vynikajúci čiernobiely režim, 2x optický zoom, dokáže natáčať extrémne spomalené videá a urobí veľmi kvalitné nočné snímky.

Pri horšom svetle už musíte počítať s trochou šumu a spomenuté zoomy a nočné režimy vyžadujú dosť pevnú ruku – ideálne nejaký statív.

Celkovo sa Honor 9 radí k telefónom, pri ktorých smelo hovorím, že nahradia kompakty a môžete s nimi veselo fotiť nielen „mačiatka na sociálne siete“, ale pokojne aj zdokumentovať dovolenku, fotiť predmety do internetovej aukcie, „skenovať“ dokumenty... Fotky budú vo väčšine prípadov nádherné.

Pokúsil som sa o podobnú fotografiu, akú som urobil pri recenzii Galaxy S8. Aj v nepriaznivom počasí si Honor vedie skvele.

O úspechu opäť rozhoduje cena

Honor 9 zdražel. Odporúčená cena na začiatku predaja päťsto eur, čo je opäť viac, ako na čom Honor 8 začínal. Musíme ale „porovnávať“, a tu telefón stále boduje. Pomer ceny a výkonu je excelentný a konkurenti s porovnateľnou výbavou sú spravidla drahší – čo v konečnom dôsledku platí aj o vlastnom „bratovi“ Huawei P10.

To najlepšie, čo môžem povedať o Honore 9, je to, že „by mi bohato stačil“. Som recenzent zvyknutý na najdrahšie a najlepšie telefóny, konkrétne eskové modely od Samsungu. Honor nestojí viac ako 800 euro, ale spomenutých 500, a s výnimkou displeja a fotoaparátu (prípadne dizajnu, ale to je vec vkusu) je aj tým najlepším mobilom dôstojným súperom.