Recenzia Eljtet Standard: otestovali sme osobné vznášadlo

Nie som práve športový typ, preto koniec koncov robím pre predajcov elektroniky a nie snowboardov. Nijako sa tým netajím, rovnako ako verejne priznávam, že mám rád rôzne nové elektronické hračky a vychytávky.

Takže keď sme sa v DATARTe rozhodli otestovať šialené vozítko menom kolonožka, bol som jasná voľba. Dve kolesá, ktoré drží v rovine gyroskop - to je všetko, čo k jazde stačí: „Keď sa na tom nezabiješ ty, tak to fakt zvládnu všetci.“

A zvládli. A vy to tiež dokážete...

Čo že to je tá kolonožka?

Je dosť pravdepodobné, že ste kolonožku už videli, aj keď ste možno ani netušili, ako sa záhadný stroj volá. Občas ho vidíte v meste, objavuje sa vo filmoch a seriáloch... Pripomína starý známy segway, ale bez riadidiel - naozaj ide len o dve menšie kolieska spojené plochým stupienkom.

Ja som testoval základný model Standard značky Eljet. V každom koliesku sa skrýva 350W motor, maximálna rýchlosť je papierovo 16 km/h. Motory poháňa batéria, ktorá ma príjemne prekvapila nielen dojazdom až 20 km, ale aj rýchlym nabíjaním pod dve hodiny.

Dve motorom poháňané koliečka by boli sami o sebe úplne vražedné, tou hlavnou „súčiastkou“ je teda systém mikročipov a gyroskopov, ktorý vyhodnocuje polohu jazdca a drží prístroj v rovnováhe. Senzory pod každou nohou spoznajú, ako prenášate váhu, a podľa toho kolonožka ide dopredu, cúva, alebo sa otáča.

Prednú stranu spoznáte podľa modrých svetiel, ktoré zároveň indikujú, na ktorú stranu prenášate váhu. Inak je prístroj prekvapivo jednoducho spracovaný. Konektor pre nabíjačku, zapínacie tlačidlo, ukazovateľ batérie a kontrolka rovnovážneho postavenia... To úplne stačí.

Prvé, čo ma po prevzatí testovacieho kúsku šokovalo, bola hmotnosť. Neviem, ako sú na tom kópie z tržnice, ale dodávateľ originálnych kolonožiek sa chváli tým, že používa kvalitné diely, od motora Changhong cez batérie Samsung po kolieska a zvyšné diely. Možno preto váži kolonožka 12 kilogramov (odolnejšie outdoorové modely i viac), a môžete mi veriť, že sa pekne prednesie a podoba s činkou nebude čisto náhodná.

Výrobca k nej dáva peknú tašku, ktorá kolonožku tesne obopne a je dobre vyvážená, aj tak ma ale po ceste domov boleli ruky. Preto je lepšie nebáť sa a rovno jazdiť.

Pod kolonožkou veľa miesta nie je, preto si musíte všímať aj drobných nerovností.

Zvládol som to...

Hmotnosť a Watty a obaly sú jedna vec, ale ako sa na kolonožke jazdí?

Pre mňa to bol spočiatku nezvyk. Nešlo mi najprv poriadne nastúpiť, unikala mi pod nohami, pretože chodidlo sa musí pokladať vodorovne. Tiež chvíľku trvá, než sa naučíte držať rovnováhu, keď chcete zostať na mieste, a ako vôbec pochopíte, ako sa prístroj riadi. Kolonožka Eljet je citlivá, čo jej však umožňuje aj obratné manévrovanie.

Lenže potom sa to zlomí a zrazu to ide. U mňa to trvalo 10 minút, ale akonáhle som sa naučil, ako sa správne postaviť a ako sa nakláňať, začal som sa na kolonožke cítiť isto a bezpečne. Snímače sú citlivé a napríklad jednoduchosť zatáčania prekvapila aj mňa. Len si strážte, aby ste prinajmenšom zo začiatku nezatáčali príliš prudko, pretože potom už je vyvažovanie náročnejšie.

Najlepšie je nájsť si proste hodinku čas a trénovať. My sme s kamarátom vyrazili do parku. Najskôr vám to pri nastupovaní skáče, kŕčovito sa držíte zábradlia alebo lavičky, idete pokrútení a skrčení. Stačí začať gyroskopom dôverovať a zistíte, že vlastne nastupujete automaticky, že stojíte rovno a uvoľnene, ako sa má, a kolonožka vás počúva na slovo. Po hodine už sme spolu pretekali na čas. Síce vyhral kamarát, ale bavili sme sa jednoznačne obaja.

Je to trochu ako jazda na bicykli, ktorá vám najskôr nejde a ktorú sa musíte naučiť, ale po pár rokoch už ani neviete, že sa nejako vyvažuje a udržujete rovnováhu; všetko je automatické a bezproblémové. Na kolonožke sa ale neučíte jazdiť dni ani týždne, nemáte žiadne pomocné kolieska. Za pár minút máte hotovo. Teraz na ňu proste nastúpim a idem, pričom k nej mám rešpekt asi ako k tomu bicyklu - nerobím hlúposti, ale rozhodne nemám strach.

Spomenul by som ešte, čo mi robilo pri učení najväčší problém: zastavovanie a zliezanie.

Naozaj nie je problém intuitívne zabrzdiť. Neviem si predstaviť, že by sa niekto nekontrolovane rozbehol ako v nejakej filmovej komédii a narazil do stola alebo steny. Len opäť chvíľu trvá, než sa naučíte zastaviť plynule a pomaly a zliezť tak, aby vám pri zložení jednej nohy nezačala kolonožka utekať do strany.

Zastavovanie a zliezanie (poťažmo teda prvé nastúpenie) sú situácie, kedy najviac hrozí „pád“, ale z mojej skúsenosti sa dajú ustáť. Pocitovo by som ich prirovnal k zakopnutiu, ale s tým, že ste na ne pripravení, takže si trochu dupnete, pohybujete rukami, ale na zem nespadnete. Nie je zlé sa na prvýkrát pohybovať v užšom priestore, kde sa môžete pridržať, ale inak je paradoxne držanie na obtiaž - najlepšie je naozaj používať len náklony vlastného tela.

Ak by ste snáď prekročili maximálnu rýchlosť, začne kolonožka pípať, a v tom prípade naozaj odporúčam spomaliť. Nezabijete sa, kotrmelcom neskončí ani prudké zastavenie, ale v maximálnej rýchlosti sa už horšie vyvažuje. Pípanie môže znamenať ešte vybitú batériu. Keď pôjdete na doraz, tak sa kolonožka jednoducho za jazdy zastaví - opäť to nie je žiadna tragédia, ale zľaknete sa. Odporúčam raz vyskúšať, aby ste boli pre prípady núdze pripravení.

...zvládne to každý

To, čo som opísal vyššie, by som asi označil skôr za menej prívetivý scenár. Po pár minútach som sa základy jazdenia naučil aj ja, po zhruba hodine už som už mal pocit, že som nad kolonožkou zvíťazil. Majstrovstvá samozrejme vyžadujú dlhší tréning, ale na to neaspirujem.

Potvrdil som si tiež, že riadenie zvládne „každý“. V kancelárii sme sa nakoniec preháňali všetci, a keď som požičal kolonožku Eljet násťročným známym, športovejšie založeným, poradili si s ňou okamžite. Pri prvom postavení zatackali ako ja (čo ma trochu škodoradostne zahrialo pri srdci), ale potom mi zazvonil mobil, a keď som za 20 sekúnd zavesil, jazdil okolo ma už kamarát teenager úplne suverénne. A rýchlo. No nenaštvalo by vás to?

O aktivácii gyroskopu a nabití informujú diódy uprostred plošinky, bezpečnosti potom napomáhajú modré svetlá.

Najlepší je rovný povrch

Jazda má však niekoľko obmedzení.Dojazd by som výrobcovi aj veril. Kilometre zmerané nemám, ale nabíjal som až po niekoľkých hodinách intenzívneho blbnutia. Maximálna rýchlosť 16 km/h je tiež reálna, aj keď vyhradená profíkom. V takýchto tempách sa už horšie udržuje rovnováha a potrebujete správny povrch. Skôr teoretické je tiež stúpanie pod uhlom 25°. Kolonožka hociktorý kopec vyjde, ale schodisko pred domom na nej nezdoláte. Napriek tomu svojou silou prekvapí.

Najväčším obmedzením je povrch, ktorý by mal byť pokiaľ možnoi rovný. So škárami na dlažbe si samozrejme kolonožka poradí, ale ideálny je rovný asfalt - ja som si najlepšie a najrýchlejšie zajazdil na školskej chodbe a v podzemných garážach. Dlažobné kocky už neustojíte, možno na offroad modelu, a vyššie prekážky, ako sú obrubníky, pochopiteľne neprekonáte. V parku sa pokojne prejdete, ale nie cez chodník prerastený koreňmi. Len ak by ste boli veľmi skúsení.

Môžete samozrejme okrem rovného chodníka jazdiť aj po ceste. Mali by ste vedieť, že hoverboard nie je vozidlo, a zostávate teda chodcom, ale ak si veríte, bývajú aj naše cesty dostatočne rovné. Alebo si kúpte spomínaný offroad model s väčšími kolieskami.

Všetky tieto povrchy kolonožka zvládla, ale najpohodlnejší je samozrejme hladký a rovný asfalt alebo betón.

Verdikt: Zábava, ktorá môže byť aj praktická

Nikdy ma nelákal skateboard, aj bicykel je pre mňa skôr dopravný prostriedok ako vášeň, ale u kolonožky musím uznať, že blbnúť na nej - najlepšie s kamarátmi - je zábava. Môžete pretekať, môžete sa točiť na mieste, bláznivejší z vás môžu skúšať, aké nerovnosti ešte ustojíte...

Tiež samozrejme môžete na kolonožke naozaj cestovať, napríklad do práce alebo do školy. Podmienkou je dostatočne rovná cesta. Ak napríklad bývate na predmestí a do školy chodíte po nových cestách v pokojnom susedstve, je kolonožka úplne ideálna. Tiež môže ušetriť čas, pretože je jazda na nej rýchlejšia ako pešia chôdza.

A ak si myslíte, že ide len o hračku pre teenagerov, vedzte, že za jedno z najlepších využití považujem presun po interiéroch. Školy (teda s väčšími deťmi), nemocnice, letiská, sklady, továrenské komplexy... Tam všade sú dlhé a dokonale rovné chodby a haly, kde by sa kolonožka dobre a bezpečne riadi. V takom prípade sa povyšuje z nesmierne zábavnej hračky na užitočného pomocníka.