Pekáreň ETA Duplica Vital: Domáci chlieb chutí najlepšie

Obaja so ženou radi varíme a pečieme. Nič proti prechádzkam, nič proti sledovaniu televízora, čítaniu kníh, večeriam v reštaurácii s priateľmi a podobne, ale keď máme príležitosť, tancujeme okolo seba v kuchyni s hrncami, panvicami, s nožmi (vo všetkej opatrnosti)... a tiež s pekáčmi a zapekacími miskami. Síce sa to hneď zje, ale domáce jedlo dobre chutí, sme pri varení spolu, môžeme skrz cudzie korenie a suroviny relatívne lacno poznávať exotické kraje...

Nikdy nás ale nenapadlo, že by sme si robili vlastný domáci chlieb. A prečo? Torty a koláče nás bavia a samozrejme nám tie naše vlastné navyše chutia. Chlieb pre nás ale vždycky bol skôr príloha k jedlu alebo „hotové“ raňajky/večere, a robiť si ho doma sme považovali za rovnakú stratu času a peňazí, ako keby sme si z morskej vody sušili vlastnú soľ. 

Po mesiaci s domácou pekárňou musíme uznať, že sme sa zmýlili.
 

Balenie šokovalo. Príjemne

Absolútne som netušil, čo mám čakať. Po krátkom rozhovore so šéfom („Hej, Zdeňku, ty rád varíš, že? Nechceš otestovať domácu pekáreň?“ „Eeeeeeeh…“ „Paráda, tak zajtra tu bude.“) som vyfasoval obrovskú krabicu s nápisom ETA Duplica Vital, a musím povedať, že už obsah krabice ma príjemne prekvapil. 

V balení je veľká nádoba (1 400 gramov), dvojitá nádoba (2× 500 gramov), tri páry hnetacích hákov a ešte „košíček“ so štyrmi formami na štyri babety. A odmerky na vodu, soľ a spol. Hlavne bagetový kôš ma potešil – na chlieb som sa už v tú chvíľu začínal tešiť, ale pri predstave francúzskej bagety sa mi okamžite začali zbiehať sliny. Navyše nájdete v krabici okrem návodu ešte výborný zošit s receptami. 

Ale ešte než sa vrhneme na pečenie, musím Etu veľmi, ale skutočne veľmi pochváliť. Tlačidlá aj názvy programov priamo na pekárni sú v češtine (respektíve vždy česky/anglicky). Neberte to ako samozrejmosť, pretože to znamená, že vo výrobe museli české popisky „na mieru“ vytvoriť a potom ich pri montovaní použiť – to je bežné pri klávesniciach notebookov, mávajú to lepšie práčky, ale pri kuchynských spotrebičoch to na mňa urobilo veľký dojem. 

Vďaka tomu viem, že môžem kúpiť pekáreň aj rodičom a prarodičom, ktorí anglicky nehovoria, ale ovládanie zvládnu, miesto aby podľa piktogramov lúštili, čo je to „quick“ a čo teda majú koľkokrát stláčať. 

Obsah balenia je skutočne bohatý. Veľká forma je v pekárne a ešte na fotke chýba odmerka.

Pečenie bez práce

Neklamal som, vážne rád pečiem, ale neznášam zbytočné meškania. Urobiť cesto, potom čakať, až vykysne, potom ho dať odstáť, potom ho dať do chladničky, atď. atď. atď. Rád sa v kuchyni pohybujem. Alebo naopak rád dám jedlo do rúry a užijem si hodinku kľudu. 

Pokiaľ o pečení chleba v domácih pekárňach nič neviete, ako som nevedel ja, možno budete očakávať rovnaké komplikácie, ktoré napadli mňa. To sa budem patlať s cestom na chlieb? Hodinu to hnietiť a pridávať špinavou rukou múku a zašpiním si celú kuchyňu? Nebudem pri tom musieť stáť? Prilievať vodu? To potom budem nejako premiestňovať? Ako poznám, že sa to nespáli?
 

No... a som v šoku doteraz. Pekáreň funguje tak, že si vezmete niektorý z tých dodaných receptov (alebo nejaký vlastný), v uvedenom poradí vsypete ingrediencie do nádoby na pečenie s nasadenými hnetiacimi hákmi (aha!), navolíte program a prídete o dve hodiny. Chleba je hotový. Ani hnetiace háky nemusíte vyberať, proste sa buď zapečú do chleba, alebo po vysypaní z formy zostanú vo vnútri.

Môj prvý pizza chlieb.

Trošku to ešte rozpíšem; nemyslite si, že recenziu nechám rozkúskovanú. Faktom ale je, že jediná „otravná“ činnosť je nákup múky a krupice a kvasiniek a ďalších ingrediencií z receptu, a o zvyšok sa postará prístroj. To som nečakal, a keby som to vedel, po možnosti mať doma pekáreň by som miesto „eeeeeeh“ skôr zvedavo a nadšene skočil.

Trochu detailnejšie: Ako teda pečie?

Prvý recept, ktorý som skúsil, a ktorý som potom ešte niekoľkokrát zopakoval, bol pizza chlieb priamo z receptáru od Ety. Recepty dostanete v jednoducej podobe, obvykle v menšej a väčšej variante – tu máte tú pre hladnejšieho pekára:

Musíte sa nájsť, že múka 550 je kódové označenie pre „pšeničnú polohrubú svetlú“, čo je ľudsky povedané tá „obyčajná“. Na niektoré recepty budete potrebovať aj múku žitnú, tmavú, celozrnú a ďalšie, o ktorých existenci som nemal poňatie, ale ktoré kupodivu vo väčších obchodoch bez problémov nájdete. To isté platí pre suché droždie. 

Potom som pri ďalších pokusoch experimentoval aj s inými syrmi, k oregánu pridal ďalšie bylinky, a pretože mi chlieb pripadal málo slaný, zvýšil som dávku soli. Každopádne som to hneď prvýkrát podľa návodu všetko nasypal v uvedenom poradí do formy s vloženými hnetacími hákmi, navolil program 5, spustil ŠTART. A to fakt bolo všetko. 

Pekáreň najskôr vyhnietila hladké cesto, potom ho nechala pri správnej teplote vykysnúť, potom chlepa upiekla, a na záver ho hodinu udržovala teplý. Raz pri tom pípla, ako keby mala problém, ale keď som prišiel do kuchyne, všetko pokračovalo podľa plánu. 

Recepta má ETA dobré; nestalo sa mi, že bolo pečivo vo vnútri surové, aj keď pri troške experimentovania so správnym nastavením môžete samozrejme piecť aj podľa vlastných návodov. Pri najhoršom jeden chlieb vyhodíte, aj keď som mal šťastie a podarili sa vždycky.

Vie viac než pečivo

Biskupský chlebíček – tortový korpus s kúskami čokolády

Za zmienku potom ale stojí hlavne program VITAL, podľa ktorého sa pekáreň menuje (alebo naopak) a ktorý vám dáva kontrolu na dĺžkou jednotlivých fázií prípravy (predohriatie, hnetenie, kysnutie, pečenie, prihrievanie) aj nad samotnou teplotou. Preto si môžete vybrať akokoľvek „tuhú“ múku a zvoliť akýkoľvek recept, trebárs bezlepkový. Pekáreň si s ním s vašou pomocou poradí. Nakoniec som preferoval hotové recepty, než aby som experimentoval s nastaveniami, ale veľmi  chválim, že to pekáreň umožňuje. 

Jediné, čo sa nakoniec behom tohto mesiaca mne osobne moc nepodarilo, bolo správne tvarované „tortové“ cesto. Návod správne upozorňuje, že bez našľahania šľahačom bude hutnejšie, takže výsledkom bol skôr biskupský chlebík než nadýchaná torta. Ale to je koneckoncov logické a ani to podľa mňa moc nevadí – torty sa rovnako lepšie pečú v guľatej forme. A „hutnejšie“ sladkosti, ktoré som upiekol, chutili veľmi dobre aj tak. 

Čo ma naopak vyložene nadchlo, je časovač. Ten vám umožní nahádzať ingrediencie do pekárne večer a vybrať si čerstvo upečený chlieb ráno na raňajky. Viete... ono to potom v kuchyni skutočne krásne vonia. A keď je chlieb teplý a chrumkavý, tak je jedno, či si na neho dáte šunku, alebo marmeládu – chutí skvele. Na práčke nejaké odložené štarty nepoužívam, ale pri pekárni sme to skúsili raz, a od tej doby už sme svoje pravidelné chleby vždycky chystali večer... na ráno. 

Záver: Stal se zo mňa pekár

Roky som sa o domáce pekárne nezaujímal, teraz to trošku ľutujem. 

Myslel som, že je to drahé. Vo výsledku podľa druhu múky a ďalších prípadných prísad buď stojí chlieb rovnako, alebo je drahší len minimálne. 

Myslel som, že s domácim chlebom je práca. Nakoniec len vytiahnem váhu, priamo zo sáčku sypem do pekárne múku, cukor, soľ a ďalšie veci, zavriem ju a o dve hodiny je hotovo. Príprava desať minúť, nanajvýš. Žiadne veľké nastavovanie, žiadna práca, ovládanie cez dve tlačidlá, pokiaľ nerobím nejakú špecialitu. 

Myslel som, že rozdiel v chuti nepoznám, že je to povera. No, neostáva, než vám odporučiť, aby ste domácu pekáreň ochutnali. Je presne tak korenený a slaný a tmavý, ako chcete. Viete, čo v ňom je. Je váš. A nech už je to psychické, alebo sa to dá nejako vedecky vysvetliť, chutí proste lepšie. 

A myslel som, že pekáreň je drahá, že sa proste nemôže vyplatiť. Keď som zistil, že testovaný model, so všetkým príslušenstvom a všetkými funkcami vrátane jogurtovača, vyjde v dobe písania recenzie nie na niekoľko stoviek eur, ale len na stotridstať eur, musel som skepticizmus odložiť. Idem si pripraviť ďalšiu dávku, stal sa zo mňa totiž pekár – ráno to u nás zase bude voňať.