Herný kútik: FIFA 17 je aj pre nefutbalistov

Dodnes dokážem z pamäti vyloviť vypalovačky, ktoré mala v soundtracku. Blur mi vtedy hral na celú izbu a Crystal Method si púšťam dodnes. Lenže čo začalo pri hudbe, premenilo sa na boj o pohár. Ten najdôležitejší, svetový. A podarilo sa. Z veľkej časti preto, že som hral za pánov v modrých dresoch a Zidane dokázal prešprintovať celé ihrisko...

To v novších dieloch už nejde, pretože umelá inteligencia vo FIFA 17 už je chytrejšia za hranicami pravidla „Toto je lopta, kopni do nej týmto smerom.“ Kdeže, už nestačí vedieť sklz a rýchlo bušiť do tlačidla šprintu. Ale k tomu sa ešte dostanem.

FIFA 17 - zase o fúz lepšia?

Skeptik vo mne vždycky pochyboval, ak osa môže futbal zlepšovať. Marketingové heslá o lepšej grafike, krajších animáciách a aktuálnych súpiskách ma nechávali v kľude a skôr som neveriacky kukal na 5 inštalačných DVD. Od čias 98 na jednom cédečku sa veľa zmenilo...

Čakanie na oficiálne spustenie som si skracoval hraním demoverzie, kedy v túžbe dostať sa čo najskôr do hry som sa poklepávaním na Enter dostal až k tréningu odoberania lopty v bránkovisku. Ten šok! Pre mladších hráčov Fify je asi nepredstaviteľné, že sa kedysi futbal ovládal len klávesnicou. Myšou ovládate smer a rýchlosť behu, na ich tlačidlách potom máte základné akcie, ako sú prihrávky či hlavičky, zatiaľ čo na klávesnici prepínate hráčov či sa skĺznete po trávičke. FIFA 17 je tak pre mňa prvá hra, kde som ochotný prikloniť sa k ovládaniu gamepadom (alebo rovno siahnuť po PS4 alebo Xboxe One S s hrou). 

Prvých pár minút som dostával ovládanie do krvi, ale vďaka všadeprítomnej (vypínateľnej) nápovede si klávesové skratky čoskoro zapamätáte – aspoň tie základné. Až po tomto základnom koliečku som si trúfol odštartovať svoj prvý zápas. A aby sa nejednalo o nejaké kopanie v parku za domom, vybral som proti sebe biely balet Realu Madrid a Manchester City.

Prvý zápas dopadol nad očakávania

FIFA vždycky pracovala s futbalovou atmosférou. Ku hre nechýbal komentár, dve jedenástky v kopačkách sa na ihrisku rozcvičovali, chytali za hlavu, ťahali za dresy... A v 17 to robia tiež. Chviľu máte pocit, že samotný futbal je len doplnkom prezentácie vyžehlených dresov (postupne získavajúcich odtieň sýto zelenej), ale na dokreslenie prostredia to vážne funguje. A kto si chce len zahrať, doplnkové animácie doklikáte bleskurýchlo, žiadne načítanie dát sa za nimi neskrýva.

Rozdiel oproti tréningu bol diametrálny. Na jedneho hráča sa sústrediť dokážete, ale hneď ako ich po ihrisku behá viac, strácate prehľad. Primitívna taktita začiatočníka pri defenzíve bola jednoduchá: prepnúť sa na hráča najbližšieho k lopte, šúchalkou zobrať loptu a rýchlo asistovať. V tom nastala zmena.

Hneď ako totiž prestanete brániť a začnete útočiť, začnete si všímať nástroje, ktoré sú k dispozícií. Prihrávka po zemi na spoluhráča vedľa? Alebo dlhší pass na druhú polovicu ihriska, kde má súper slabšiu obranu? Nahrávka do behu? Predstieraná strela? Útoky je treba kombinovať, vyhrať si s nimi, prípravná fáza má vyšší význam, než koncovka. Dokonca som mal pocit, že herný asistent napovedá klávesy podľa vašich schopností – pri prvej hre mi opakoval, že myšou prihrávam, ale v druhom matchi už navrhoval presné či prudké prihrávky. FIFA 17 sa tak rýchlo zaradila medzi hry, ktoré rýchlo začnete hrať, ale až tréningom sa stanete majstrami. 

Zvlášť preto, ako detailne môžete zápasy ovplyvňovať. Navolíte si zostavu, formáciu, taktiku môžete kľudne vymyslieť vlastnú, môžete aj jednotlivým hráčom pripravovať vzorce chovania. Preto môže futbal na PC osloviť ako hráče štýlom „vrhnem sa do boja a uvidím“, tak stratégov.

Atmosféra? Spadnete do nej po hlave

Všetko v jednom
Pokiaľ si chcete urobiť radosť,
berte PlayStation 4 Slim
a hru FIFA 17 dostanete zadarmo ako darček.

Páčilo sa mi, ako FIFA stavia na príbehu. Stranou teraz ponechajme lákadlo v podobe príbehového módu, dôležitá je interaktivita. Hráte po prvý krát? Skúste si chvíľu brániť a hra si obtiažnosť prispôsobí – potom môžete hrať aj za Real proti Baníku a rovnako  sa po výhre budete cítiť, že ste 90 minút potili krv.

Na precítenie má vplyv aj po prvý krát použitý engine Frostbite známy zo série Battlefield. Hra vypadá samozrejme moderne, ostatne EA Sport sú skoro vývojarskou celebritou, na druhú stranu trávnik osvetlený zo štyroch stĺpov moc priestoru pre tieňohru neposkytuje. Poklonu musím zložiť hlavne animáciám – panáčikovia sa chovajú ako ľudia. Nepredvádzajú nič, čo by ste na ihriskách nevideli, dokonalo im uveríte zotrvačnosť, dynamiku zmien pohybu, kontrolu nad loptou a to zlostenie po žltej karte. 

Len tá mimika je stále uveriteľná len po mihnutí oboch očí. Možno je to nastavením grafiky, ale na mojom pretaktovanom Radeone R9 280X ako keby tváram chýbali tiene a plastickosť. Ale nebojte sa, futbalistov poznáte na prvý pohľad aj na Xboxe 360 alebo PS3. Teda pokiaľ nebudete hrať novo pridanú japonskú ligu – tam sa moje rozpoznávacie schopnosti porúčali na lavičku.

Jediné, čo ma pri hraní skutočne obmedzovali, bol zvuk. Predsa len z reproduktorov dojem plného štadióna nedostanete ani za úplatok. Pokiaľ budete len trénovať na ľudoprázdnom ihrisku, nevadí to. Ale pre doplnenie kvalitného audia (alebo na tie hity v soundtracku) to chce už slúchadlá – zvlášť pokiaľ máte spoluhráčov a nechcete si spolu behom zápasu písať esemesky. Ak neviete ktoré, skúste mrknúť trebárs na headsety Kingston, majú dobré recenzie, sú pohodlné a niektoré sa dajú používať aj v civile, pretože majú odpojiteľný mikrofón.

Ja som Alex Hunter a hrám za Karamelky

Najväčšiu pozornosť na seba upútal režim The Journey. Práve ten si ma zaháčkoval hneď prvou animáciou, dokonca tak, že som zabudol robiť screenshoty. Malý Alex Hunter si kope niekde v Londýne, je faulovaný, ctižiadostivý otec z neho chce mať majstra, lenže maminka má o synáčika strach. Prvá penalta... A Alex (v mojom podaní úplne nemehlo) ani netrafil bránku. Strih. Alex vyrástol a ide na testy, kde sa rozhodne o jeho budúcej kariére. Futbalista, alebo mäsiar, hasič či kuchár?

A mňa čaká ďalší šok – môžem Alexovi vybrať osobnosť! Bude impulzívny, vyváženy, alebo kľudný? Vzhľadom k tomu, že u mňa bránku asi netrafí, kľud sa bude hodiť. Odpoveď je teda jasná, môj hrdina bude vyvážený kľuďas. A každou ďalšou odpoveďou môžete svojmu egu rozpoloženie málinko upraviť.

Ochutnal som len začiatok príbehu a musím povedať, že je to ako dostať drámu, tréning a medailu zároveň. Zapotil som sa pri prihrávkach do behu, vyhral slalom, pochlapil sa v strelbách na bránku a ešte som vypotil liter adrenalínu, či sa konečne dostanem ďalej. Som rád, že EA neskočili po modeli „Toto vyhrá každý,“ ale musíte sa skutočne snažiť. Fakt som sa cítil previnile, keď na mňa tréner spoliehal a potom sucho po anglicky mi oznámil, že odo mňa čakal viac a je sklamaný.

Pokiaľ by som mal byť skutočne puntičkár, niektorých drobností by som si všimol. Trebárs že v testoch som prešiel s odretými ušami, ale môj agent ma potom v rozhovore vychvaľoval do neba a sľuboval mi hviezdnu kariéru. Ale pochopte predsa, že FIFA nie je Zaklínač!