Ako správne načapovať pivo? Vďaka našim tipom to zvládnete hravo aj u vás v obývačke či na záhradnej párty!

Pivo – lahodný zlatistý mok známy prakticky po celom svete. Množstvo pivárov má však aj množstvo chutí. Zatiaľ čo niekto nedá dopustiť na poriadne nachmelené horké pivko, iný preferuje jemnú sladkú chuť. Jedno je však isté – kvalitné pivo by malo byť správne načapované. Ako na to aj v domácich podmienkach? Dozviete sa v našom článku.

O čom sa dočítate:

Čo je pivo a aká je jeho história?

Aká je spotreba piva na Slovensku?

Na čo si dať pozor pri skladovaní a čapovaní piva?

Ako správne čapovať pivo?

Najčastejšie spôsoby čapovania piva

Najčastejšie chyby pri čapovaní piva

 

Čapovanie piva si vyžaduje dodržanie množstva pravidiel. Možno sa vám už totiž stalo, že pivko v krčme či bare nemalo tú správnu chuť, prípadne sa vytratila veľmi rýchlo. Chyba mohla, no nemusela byť v samotnom pive. Omnoho častejšie je chyba medzi sudom a kohútikom – v obsluhe. Aby sa vám už nič podobné nestalo, naučíme vás, ako si pivo správne načapovať aj doma.

Čo je pivo a aká je jeho história?

Štandardne označujeme za pivo slabo alkoholický nápoj vyrobený kombináciou obilného sladu, chmeľa a vody. Na tento proces sú využívané pivovarské kvasinky, pričom výsledkom je kvasený mok zlatistej farby. Iste, trend remeselných pivární toto zloženie mierne poupravil – špeciálne receptúry jednotlivých pivovarníctiev prinášajú aj rozdielne zloženie pív. Štvorzložkové pivo však môžeme s čistým svedomím označiť za typické a pôvodné.

Dejiny piva nie sú dodnes celkom jasné. Isté však je, že je poriadne staré. Prvé zmienky o ňom pochádzajú už z Mezopotámie. Približne 6 000 rokov stará sumerská tabuľka zobrazuje ľudí sŕkajúcich pivo za pomoci slamiek. V Izraeli našli dokonca zmienky o pive z doby spred 13 000 rokov.

Vôbec prvá zachovaná výrobňa piva bola objavená pomerne nedávno – v roku 2021. Nachádza sa v staroegyptskom meste Abydos a jej vek sa odhaduje na 5 000 rokov. Lahodný mok sa tu varil v celkovo 40 hlinených nádobách. To by znamenalo, že jednorazová produkcia piva tu mohla dosiahnuť objem až 22 400 litrov. Primárnym využitím piva pritom pravdepodobne bolo jeho popíjanie počas obetných rituálov.

História varenia piva na Slovensku zasa siaha do roku 1743. V tom čase založili templárski rytieri dnes najstarší pivovar s nepretržitou výrobou piva na Slovensku – Steiger. Najväčší rozmach varenia piva v našej krajiny však nastal o 150 rokov neskôr. Od roku 1620 do roku 1650 sa pivo varilo prakticky v každom väčšom slovenskom meste. Na svedomí to mali najmä kráľovské a mestské pivovary.

Aká je spotreba piva na Slovensku?

Slováci sa často hrdo označujú za národ pivárov. Je to však skutočne tak? Žiaľ, už dlhé roky nie. Maximum sme dosiahli ešte v roku 1994. Druhý rok našej samostatnej existencie priniesol priemernu spotrebu piva v objeme 93,4 litra na Slováka. Odvtedy spotreba prudko klesala.

Tento trend sa zastavil až tri roky pred pandémiou koronavírusu. Rekordnej spotrebe sme sa však ani nepriblížili – dosiahla úroveň 70 litrov piva ročne na hlavu. Posledné známe štatistiky o pití piva pochádzajú z roku 2022. Priemerný Slovák vtedy vypil 59,1 litrov piva za jeden rok, teda najmenej za posledných 30 rokov. Slováci tak v pití piva neskončili len za Čechmi či Nemcami, ale sú aj v tieni Rakúšanov alebo Poliakov.

V rámci Európy ovládla štatistiky so 129 litrami piva na obyvateľa Česká republika. Trochu prekvapivo vyskočilo na druhé miesto Rakúsko so 104 litrami a tretie skončilo Poľsko (92 litrov). Starý kontinent priniesol Slovensku celkovo 14. miesto.

Na čo si dať pozor pri skladovaní a čapovaní piva?

Nielen víno vyžaduje svoju stálu teplotu skladovania. Pivu v sudoch vyhovuje najviac rozsah teplôt 5 – 10 °C. Ideálne pritom je, ak sa so sudmi príliš nehýbe a pivo môže v pokoji odpočívať. Ak sa tomu však nedá zabrániť, dôležitých je posledných 24 hodín pred narazením a čapovaním. Počas tejto doby by mal byť sud pevne uložený na svojom mieste a pivo v ňom „usadené“.

Svoju teplotu vyžaduje pivo aj pri samotnom čapovaní. Vo všeobecnosti sa najviac odporúča dodržať rozsah zlatého moku od 6 do 8 °C. Ak chcete vyladiť čapovanie k dokonalosti, svetlé pivo čapujte pri teplote 7 °C a tmavému pivu doprajte 9 °C – práve pri tejto teplote sa naplno rozvinie jeho výrazná aróma a chuť.

Absolútnym základom je čisté výčapné zariadenie. Jeho bežné preplachnutie sa odporúča dvakrát denne, dôkladná sanitácia zasa dvakrát mesačne. Sterilne čisté musia byť aj výčapné kohúty či narážacie hlavice. Akákoľvek nečistota môže pivo znehodnotiť.

Platí to aj o pohároch. Ideálne je, ak sú pivné krígle vopred namočené vo vode a dosahujú úroveň teploty piva. Prinajmenšom musí byť pohár tesne pred čapovaním prepláchnutý studenou vodou. Ak v podniku uvidíte, ako vám čapujú pivo do odstatého teplého krígľa, je to prvý varovný signál, že niečo nie je v poriadku. To, že je pohár správne vychladený a umytý zistíte pomerne jednoducho – pivo na ňom neretiazkuje, ale s každým odpitím vytvára penové kruhy po svojom obvode.

Ako správne čapovať pivo?

Čapovanie piva sa líši podľa druhu výčapu – kohútikového alebo pákového. Keďže sa však chceme naučiť správne čapovať pivo u nás doma, zameriame sa na pákové výčapy. Napokon, výčapné zariadenie a práca s ním prinesie nielen želaný benefit, ale aj množstvo zábavy. Dôležité je postupovať podľa štyroch krokov.

1. Pivný pohár držíme v 45-stupňovom uhle voči výčapnej tryske. Tú doň plne ponoríme.
2. Jemným zatlačením páky od seba vpustíme do pohára trochu peny. Pozor, ide o takzvanú suchú penu, je dobré jej do krígľa nenapúšťať príliš veľa.
3. Potiahnutím páky k sebe načapujeme pivo do pivného pohára. S čapovaním skončíme v momente, keď sa bude hladinka blížiť k ryske na krígli.
4. Na záver opäť zatlačíme na páku smerom od seba. Pod suchú penu dočapujeme chutnejšiu mokrú penu. Vo výsledku môže pena mierne pretekať cez okraj pohára a hladina piva by mala byť približne pol centimetra pod ryskou na krígli. Je to v poriadku, hladina po čase ešte mierne stúpne.

Najčastejšie spôsoby čapovania piva

Koľko pivárov, toľko spôsobov čapovania tohto lahodného moku. Zatiaľ čo niekto si vychutnáva nekonečný prísun peny, inému sa to môže zdať ako nevyužitý potenciál piva. Je potrebné však dodať, že nič ako najlepší spôsob čapovania neexistuje – aj preto si môžete vybrať napríklad zo štyroch najčastejších.

Hladinka

Najčastejší spôsob čapovania plzeňského piva. Základom úspechu je držanie pohára v 45-stupňovom uhle. Na úvod sa na dno krígla napustí trochu peny. Následne sa výčapná páka otvorí úplne a pivo sa nechá pozvoľna stekať po stene pohára. Takto načapované pivo má vysokú a hustú penu. Hladina sa postupne dostáva až po rysku pohára.

Šnyt

Dnes už značne stráca na svojej popularite, typický je skôr pre pivné degustácie. Pohár sa rozdelí na pomyselné tri tretiny – jednu pokryje hustá pena, druhú naplníme pivom. Jedna časť pohára ostáva prázdna. Šnyt je však pomerne benevolentný, pomer jednotlivých zložiek si môže každý upraviť podľa svojich chutí.

Čochtan

U nás nedocenený, u Britov takmer národná pochúťka. Pivo sa týmto spôsobom čapuje na jeden záťah a nemá takmer žiadnu penu. To však spôsobuje jeho rýchle zvetrávanie, je preto dobré vypiť ho čo najskôr po tom, čo vám pristane na stole.

Mlieko

Presný opak čochtana. V tomto prípade je pohár naplnený takmer výlučne penou. Zatiaľ čo čochtan sa môže pýšiť výraznou chmeľovou chuťou, mlieko je jemné a lahodné na pitie. Obľúbené je najmä medzi sviatočnými pivármi.

Najčastejšie chyby pri čapovaní piva

Na záver si prezraďme ešte tri najčastejšie prehrešky, ktorým by ste sa mali pri domácom čapovaní piva vyvarovať:

1. Pivo čapované z výšky, prípadne na viackrát. Takéto pivo pôsobí vyprchaným a nevýrazným dojmom. Dôvodom je dlhá doba jeho čapovania.
2. Špinavé, teplé alebo príliš studené poháre. Nezabúdajte, že pohár musí byť čistý a mal by dosahovať teplotu čapovaného piva. V opačnom prípade riskujete znehodnotenie zlatého moku.
3. Miešanie pivom kvôli vytvoreniu peny. Nezabúdajte, že kontakt piva s kyslíkom naň pôsobí degradujúco.