Vo filmoch väčšinou „červené tlačidlo“ znamená problémy. Na digitálnom televízory má význam úplne opačný – prináša nové funkcie a obsah, ktorý by sa inak na obrazovku nezmestil.
Kedysi výber televíznych staníc dopĺňal teletext. Z dnešného pohľadu už síce zastaral, ale ani dnes si moderné televízie nevystačia len s ponukou vysielaných kanálov. Snaha ponúknuť divákovi „niečo navyše“ je stále aktuálna.
Aj keď ale prirovnanie k teletextu sedí, príbuzenský vzťah medzi starou a novou technológiou by ste pravdepodobne nespoznali. Čo predtým znamenalo len vyhľadávanie televízneho programu či rýchlych správ, to je dnes v podobe platformy HbbTV obmedzené len hranicami pripojenia k internetu.
Aj keď používatelia by asi boli najradšej, keby získali len bonusový interaktívny obsah, červené tlačidlo sa stalo aj vyhľadávaným miestom pre reklamu. Namiesto toho, aby ste sledovali blok spotov, ktoré vás nezaujímajú, môžete si u jedného, ktorý vás zaujme, zobraziť podrobnejšie informácie alebo rovno nakúpiť.
Existuje ale aj spomínané zaujímavejšie využitie. Predstavte si napríklad TV program, v ktorom si môžete pustiť ukážky filmov – to EPG nedokáže. Alebo spravodajstvo, kde si vyberáte reportáže k jednej téme.
Táto skratka označuje hybridné televízne:
Časť dát chytáte z pozemného vysielania
a časť z internetu. Televízia si oba kanály
spojí a vhodne ich doplní. Môžete si teoreticky
počas filmu prečítať niečo o hercoch, rovno
si kúpiť produkt z reklamy alebo si pustiť
programy, ktoré má kanál v digitálnom archíve.
HbbTV má svoje logo, ale symbolom sa stalo
skôr červené tlačidlo.
Vybaviť dnešné televízory technológiou interaktívnej televízie nie je náročné. Väčšina smart televízorov podporuje HbbTV už v základnej výbave, prípadne umožňuje nainštalovať aplikáciu či widget, ktorý prístup k službe umožní.
A keby bol náhodou práve váš televízor výnimkou, môžete dokúpiť a pripojiť vhodný set-top box. Každopádne je nevyhnutné stále a stabilné pripojenie na internet, ako aj príjem správneho druhu vysielania – DVB-T2, káblového či satelitného.
HbbTV má byť prísľubom ľahko prístupných informácií, zábavy aj odpočinku. Preto je spustenie mimoriadne jednoduché a priamočiare – stačí na diaľkovom ovládaní televízora stlačiť červené tlačidlo. To, čo sa stane, záleží od toho, aký kanál a aký obsah práve sledujete.
Prvou stanicou, ktorá HbbTV spustila v ostrom televíznom vysielaní, bola RTVS počas Majstrovstiev sveta v hokeji v roku 2014. Dnes už je ponuka staníc väčšia a ponúkaný obsah často naozaj luxusný. Medzi ďalších hlavných hráčov patrí Markíza, JOJ, Towerconm, Orange, Telekom či Antik. Tento zoznam však určite nie je vyčerpávajúci a nové kompatibilné stanice budú pribúdať, rovnako ako možnosti, ktoré v rámci HbbTV ponúkajú.
Tieto dva pojmy sa často pletú. Znejú podobne a ich význam sa čiastočne prekrýva. Najväčšia škoda je, že kým o existencii Smart TV väčšina ľudí vie („hlúpy“ televízor už koniec-koncov prakticky nemáte šancu kúpiť), o existencii HbbTV netušia.
Vy každopádne po prečítaní článku budete vedieť, že Smart TV je televízor, ktorý umožňuje pripojenie k internetu a inštaláciu aplikácií. Práve kvôli podobnosti so smartfónmi (inteligentnými telefónmi), sa preň u nás vžilo označenie smart, resp. inteligentný televízor.
Oproti tomu je hybridná televízia „len“ štandard, ako prezentovať internetový obsah v podobe použiteľnej na televízore. Platí síce, že Smart TV väčšinou HbbTV podporujú (či už vo východiskovom nastavení, alebo po inštalácii aplikácie), ale znamienko „rovná sa“ medzi tieto termíny klásť nejde. Rozdiel je tiež v tom, že o menu a možnosti inteligentných televízorov sa starajú samotní výrobcovia, kým HbbTV je „obsah“ poskytovaný televíznou stanicou.
Ak nám odpustíte trocha kostrbatú analógiu, tak rôzne smart televízory sú výbavou, možnosťami, dizajnom, prostredím atď. asi tak rozdielne ako napríklad dva modely notebookov iných značiek. HbbTV je ale ako „webová stránka“ – na všetkých televízoroch vyzerá rovnako.
Na niektorých Smart TV je nutné nainštalovať widget, ktorý HbbTV sprístupní.