Ako vybrať pamäťovú kartu? Záleží na kapacite aj rýchlosti

Potrebujete v úložisku pár gigabajtov navyše? Možno vaše ťažkosti vyrieši pamäťová karta. SD a microSD karty dnes nájdete v telefónoch, fotoaparátoch, kamerách aj v iných zariadeniach. Ale ako vybrať tú správnu, ako sa vyznať v označeniach, ktoré na prvý pohľad vyzerajú chaoticky? Po prečítaní nášho článku budete mať jasno.

O čom sa dočítate:

• Čo je SD karta
• Kapacita
• Rýchlosť SD karty
• Špeciálne požiadavky
• Všeobecné tipy
   

Kupujete si parádnu zrkadlovku, ale vnútornú pamäť nemá a vy váhate, akú pamäťovú kartu do nej zakúpiť ? A čo dochádzajúce úložisko v smartfóne? Filmov, videí, pesničiek, fotiek i ďalších multimédií a dát máme, hlavne vďaka vysokorýchlostnému internetu, k dispozícii čím ďalej viac. Nájsť na ne v telefóne miesto však môže byť niekedy oriešok. Práve tu sa SD karta stáva jednoduchým a cenovo relatívne dostupným spôsobom, ako rozšíriť vnútornú kapacitu úložiska… Ale ako ju vybrať?

Po prečítaní nášho článku snáď budete mať jasno. Zmes znakov a natlačených log vás už nebude miasť (SDXC, C10, II, U3, V90, A1?) a poradíme vám tiež ohľadom voľby dostačujúcej kapacity. Nemusíte sa ale obávať. Síce tu dnes budeme mať trochu viac rôznych smbolov, čísel a písmen, ale môžeme vás upokojiť – vybrať pamäťovku vo výsledku naozaj nie je ťažké.

Čo je SD karta?

Pokiaľ si niekde v krabici schovávate staršiu elektroniku, možno nájdete „čítačku kariet X v jednom“. Na začiatku tisícročia ešte nebol ustálený štandard formátu pamäťových kariet, takže ste mohli naraziť na množstvo typov. Spomeniete si na xD? MMC? Memory Stick Pro Duo? Dobrá správa je, že v dnešnej dobe už pravdepodobne nebudete potrebovať čítačku rôznych druhov pamäťových kariet.

V absolútnej väčšine prípadov sa totiž používa jeden druh kariet, a to je Secure Digital alebo „SD“. Konkrétne sa tieto karty vyrábajú buď v „plnej“ veľkosti SD, alebo ako miniatúrne, dobre známe microSD. (Asi by sme mali zmieniť, že existovali aj stredne veľké miniSD karty, ale na tie už v podstate nenarazíte.)

Karty v súboji formátov uspeli okrem iného vďaka tomu, že sú slušne mechanicky odolné, a že aj najväčší SD variant je relatívne kompaktný. Dnes sa SD/microSD pomaly stali synonymom pre „pamäťovku“ a nájdete ich v smartfónoch a tabletoch, digitálnych fotoaparátoch, videokamerách či outdoorových kamerách, ale tiež v navigáciách alebo MP3/MP4 prehrávačoch a ďalších zariadeniach.

Najčastejšie asi budete potrebovať pamäťovú kartu do mobilu. Pôjde o veľkosť microSD.
 

Práve kartám SD/microSD sa teda budeme venovať v dnešnom článku. Aby sme ale boli fér, veľmi stručne ešte zmienime tri ďalšie formáty, na ktoré môžete aj v dnešnej dobe stále naraziť. Niektoré fotoaparáty využívajú Cfast (predtým sa im hovorilo CompactFlash) a niektoré profesionálne modely fotoaparátov Sony používajú formát XQD.

Občas sa tiež niektorí výrobcovia pokúsia ďalej inovovať nad rámec štandardu SD. Aktuálne preto môžete zohnať „nano“ NM kartu značky Huawei, ktorá je určená pre vybrané smartfóny tohto výrobcu. Má veľkosť ako nano SIM karta, hodí sa preto do hybridných slotov v kompatibilných dual SIM modeloch. Ale späť k SD kartám. Ako sme hovorili, trhu absolútne dominujú a tento článok ste zrejme otvorili práve kvôli nim.

Kapacita: Značenie a akú zvoliť

Ľudovo sa stále používa označenie „SD karta“, ale reálne už dnes označenie doplňujú ďalšie dve písmená, ktoré značia možné rozpätie kapacity. Pôvodné pamäťovky mali nízku maximálnu kapacitu, zodpovedajúcu svojej dobe, dnes už ich ani nekúpite. Používajú sa dve označenia:

• SDHC & microSDHC sú karty s kapacitou 4 GB – 32 GB (vrátane)
• SDXC & microSDXC sú karty s kapacitou 64 GB – 2 TB (zatiaľ)
   

V budúcnosti môžu pojať aj vyšší objem dát, možno sa zavedie nové označenie, ale v čase písania tohto článku sa bežne predávajú nanajvýš 512 GB pamäťové karty oboch veľkostí. 

Konkrétny výber kapacity je už na vás – dosť záleží na tom, čo chcete ukladať. Všeobecne sa dá povedať, že fotografie a pesničky uložené ako kvalitné MP3 nebývajú príliš veľké, hovoríme o jednotkách MB (megabajtov). Pokiaľ teda veľkosť MP3 spriemerujeme na 7 MB, tak vedzte, že na 256 GB microSD uložíte viac ako 30 000 pesničiek. Fotky bývajú ešte menšie, počítajte pokojne s dvojnásobným uloženým počtom. Na hudbu a fotenie mobilom teda stačí pokojne aj 64 GB karta.

Ak chcete dáta presúvať medzi zariadeniami so slotom SD a microSD, zaobstarajte si kartu s adaptérom v balení. S príslušným adaptérom môžete vložiť pamäťovú kartu aj do notebooku.

Prečo teda kupovať väčšiu kapacitu? Odpoveď znie „video“. Štandardom sa stalo rozlíšenie 4K (3840 × 2160 pixelov), ktoré je ešte štyrikrát jemnejšie a kvalitnejšie než Full HD… takže tiež zaberá viac miesta. Pri mp3 a obrázkoch sme hovorili o desiatkach tisícov kusoch, kapacitu na video najlepšie odhadneme v minútach, aj keď reálne čísla môžu byť diametrálne odlišné – záleží na množstve ďalších údajov, ako je snímková frekvencia, kódovanie… V každom prípade môžete na 256 GB kartu vtesnať cca 300 – 600 minút (5 – 10 hodín) bežne kvalitného 4K záznamu. Ak by ste si zaobstarali 64 GB, klesne logicky teoretická odhadovaná celková kapacita na štvrtinu.

Jeden z odhadov, koľko dát vtesnáte na rôzne veľké karty, ponúka SanDisk (pozrite si tabuľku nižšie). Všimnite si, že vždy ide o kombináciu obsahu, teda hudobných albumov, fotiek a 4K videí dohromady. Reálne sa počty, samozrejme, líšia, ide len o odhadované počty na základe priemerných veľkostí súborov:

Záleží aj na vašich ďalších špecifických potrebách. Chcete na kartu ukladať filmy alebo niekoľko sérií seriálu? Tie môžu zabrať aj desiatky gigabajtov. Potrebujete prenášať veľké množstvo dát v rámci zamestnania (napríklad grafici alebo dizajnéri pracujú s veľkými súbormi)? V tom prípade musíte mať kariet viac, alebo investovať do väčšej kapacity.

Karty vyrábajú renomované značky, akými sú Kingston, SanDisk, Samsung, Transcend, Verbatim a ďalšie, rovnako ako niektorí výrobcovia mobilných telefónov a fotoaparátov. Nekupujte „noname“ značky, inak je nepravdepodobné, že urobíte chybu.

Označenie a prenosová rýchlosť SD karty

Na pamäťovej karte nájdete celý rad symbolov, písmen a čísel. Značenie je trochu komplikovanejšie, ale v pár odstavcoch vám ho prehľadne vysvetlíme.

---

UHS

Vysokorýchlostné pamäťové karty rozlišujú rýchlosti ešte označeniami UHS (zbernica). Čím vyššia je verzia UHS, tým vyššie sú prenosové rýchlosti, pričom teoreticky najnovšia verzia je 3, ale používané sú stále hlavne verzie 1, prípadne 2 (ako logo sa používa rímska číslica – hľadajte teda I, II, prípadne III).

Karty UHS-I a UHS-II ešte môžu logom znázorňovať minimálnu rýchlosť zápisu. Účko s vpísanou jednotkou značí minimálne 10 MB/s, účko s vpísanou trojkou 30 MB/s, čo je hodnota potrebná pre nahrávanie 4K videa.

(U1 teda zodpovedá už zmienenému, naďalej neaktualizovanému označeniu Class 10.)

---

---

 

A1 alebo A2

Posledný z údajov, ktorý sa na karte môže (ale nemusí) objavovať, je trieda aplikačného výkonu, ktorá meria rýchlosť (výkon) pri náhodnom čítaní a zápisu (nie sekvenčného), ktorý sa uvádza v IOPS (input/output operations per second, teda vstupné/výstupné operácie za sekundu). V túto chvíľu existujú buď triedy A1 (zápis min. 500 IOPS, čítanie min. 1 500 IOPS), alebo A2 (zápis min. 2 000 IOPS, čítanie min. 4 000 IOPS).

S kapacitou rastie obstarávania cena karty, ale gigabajt spravidla vyjde lacnejšie. Inak povedané: Dvojnásobná kapacita spravidla stojí menej než dvojnásobnú cenu.

Špeciálne požiadavky

Pokiaľ máte na pamäťovú kartu vyslovene špecifické, profesionálne využitie, pravdepodobne ste IT profesionál a nečítate práve tento všeobecný článok, ktorý cielime na bežných používateľov. Napriek tomu aspoň spomenieme, že pamäťovky – podobne ako napríklad pevné disky a SSD – existujú aj v špeciálnych variantoch s parametrami uspôsobenými na mieru netypickému prostrediu. Konkrétne ide napríklad o karty s vysokou výdržou (odolnosťou), ktoré výrobcovia spravidla označujú ako High Endurance alebo len Endurance.

Tie sa hodia napríklad do záznamových bezpečnostných kamier a iných zariadení, kde sa dáta „točia“ nepretržite. Existujú tiež fyzicky odolné karty. Aj bežná microSD toho dosť vydrží, ale zoženiete aj špeciálne priemyselné varianty, ktoré si napríklad poradia s teplotami -40 až 85 °C. V tom prípade nebýva prioritou najvyššia rýchlosť prenosu, ale hlavne spoľahlivosť.

Všeobecné tipy na záver

Logicky platí, že väčšia a rýchlejšia/výkonnejšia karta = lepšia karta. Ak máte poriadny telefón a aktívne ho využívate, nemali by ste práve na pamäťovke šetriť. Moderné smartfóny napríklad natáčajú práve zmienené videá v superjemnom rozlíšení 4K nebo 8K, kde pri dlhšom zázname naskakujú gigabajty ako divé.

Podobne by bola chyba šetriť na karte, ktorá je určená do kvalitného fotoaparátu. Zrkadlovky tiež natáčajú a fotia vo vysokých rozlíšeniach a v ešte oveľa väčšej kvalite než mobily, takže tam obzvlášť záleží nielen na kapacite, ale tiež na prenosových rýchlostiach, ktoré sme si vysvetľovali o niekoľko odstavcov vyššie (a ktoré potom oceníte aj pri rýchlejšom ukladaní snímok a pri práci s nimi).

Nebudeme vám ale, samozrejme, vnucovať najdrahšie karty za každú cenu. Pokiaľ napríklad máte starší MP3 prehrávač či „neinteligentný“ telefón, môžete si zaobstarať prakticky akúkoľvek pamäťovku – pokojne aj pomalšiu a s malou kapacitou (napríklad 4 GB). Vtesnáte na ňu stovky až tisíce mp3 skladieb v najlepšej kvalite a v tomto prípade výkon pri prevádzke nehrá rolu. Pomalá stará karta ale určite nepatrí do moderného supersmartfónu ani do digitálnej zrkadlovky. To už budete musieť kupovať novú.

Stručne povedané – myslite vždy na to, kam je karta určená a či bude používaná v danom prístroji „navždy“ a výhradne.
 

Súvisiace články:

• SSD vs HDD: Zvolíte rýchlosť, kapacitu alebo snáď oboje?
• Ako vybrať outdoorovú kameru?
• Ako vybrať mobilný telefón?
• Ako vybrať tablet?