SSD vs HDD: Zvolíte rýchlosť, kapacitu alebo snáď oboje?

Čo si vybrať? Rýchle SSD, alebo veľkokapacitný HDD? Predstavíme si rozdiely medzi dvoma najpoužívanejšími druhmi diskov a pridáme tipy, čo by ste mali chcieť pri skladaní nového PC. V každom prípade, univerzálnym riešením je externý disk.

Keď vyberáte notebook alebo si skladáte stolný počítač, musíte sa časom vyrovnať s otázkou, či zvoliť ako typ úložiska SSD alebo HDD. Alebo kombináciu oboch SSHD? Vysvetlíme si hlavné rozdiely medzi týmito druhmi diskov, a potom vám poradíme, čo vybrať. Rovno môžeme prezradiť, že keď si neviete rady, univerzálnym riešením je externý disk.

Stručná základná poučka sa za roky nezmenila: Harddisky sú lacnejšie, SSD rýchlejšie.

Klasické HDD: Cenovo dostupné

HDD (z anglického Hard Disk Drive) je označenie pre klasický pevný disk. Príliš „pevný“ ale nie je, v skutočnosti v ňom súčiastky kmitajú poriadne rýchlo. Bez toho, aby sme zachádzali do prílišných technických detailov, môžeme vám disk predstaviť ako väčšiu (3,5") či menšiu (2,5") krabičku, v ktorej sa nachádza niekoľko kruhových platní a zápisové /čítacie hlavy.

Platne vyzerajú tak trochu ako CD a dáta sa na ne ukladajú pomocou magnetickej indukcie. Otáčajú sa nejakou danou maximálnou rýchlosťou, spravidla buď 5 400 ot./min alebo 7 200 ot./min (sú aj výnimky), a hlava po nich kmitá, a hľadá správny sektor, kde sú uložené dáta, ktoré ste si vyžiadali. Celý proces pripomína gramofón, až na to, že dáta sa ukladajú tam, kde je práve miesto, teda laicky povedané „na preskačku“. Čím dlhšie disk používate, tým je všetko rozhádzanejšie a hlava musí skákať sem-tam – obzvlášť, ak nerobíte špeciálnu údržbu, defragmentáciu. Podobnosť s gramofónom je teda naozaj len vizuálna.

Teraz by ste mali mať dostatočnú predstavu o fungovaní pevného disku a môžeme si odvodiť hlavné výhody a nevýhody.

Jednoznačným plusom je, že do jedného HDD sa vojde niekoľko platní, môžu mať obrovskú kapacitu a výroba celého disku je relatívne lacná. Dnes už zoženiete aj 22 TB disky a cena nie je vyložene extrémna, nejde o hardvér pre vesmírne lode. Ale aj náročnejším používateľom by na domáce použitie mohol bohato vystačiť napríklad 5TB disk, ktorý už predstavuje luxus, a ktorý v čase písania článku zoženiete od cca 120 €. 4TB modely pomaly atakujú hranicu 80 €.

Externé pevné disky mávajú USB konektor, takže fungujú vlastne ako flashdisk.

A čo nevýhody? Či chceme, alebo nie, fyzikálne zákony nezmeníme. Platne sa v malej krabičke jednoducho nemôžu otáčať miliónkrát za minútu a hlava po nich nemôže skákať rýchlosťou svetla sem a tam. Inak povedané, klasické pevné disky nie sú nijako zvlášť rýchle. V reálnej prevádzke, pri kopírovaní nejakého väčšieho súboru, sa pri modernom pevnom disku bavíme o rýchlosti prenosu napríklad 1xx MB/s.

Celý hardvér vo vnútri disku tiež spravidla vydáva mierny hluk – platne hučia a hlava cvaká. Pohyblivé časti majú 2 – 3× vyššiu spotrebu prúdu ako SSD, ku ktorému sa dostaneme o chvíľu, a najväčší problém zo všetkých asi predstavuje náchylnosť na poškodenie. Nemusíte sa príliš obávať, že by sa disk poškodil sám od seba (to až časom, opotrebovaním), ale musíte s ním zaobchádzať šetrne – žiadne veľké nárazy.

Externé HDD nie sú oveľa drahšie a majú veľa výhod

Napriek tomu nie je problém harddisk prenášať – teda ak zvolíte externý pevný disk, ktorý sme spomínali v úvode. Prenosné externé disky po prvé bývajú menšie (zvyčajne 2,5") a po druhé sú vždy umiestnené v puzdre, ktoré chráni súčiastky disku pred vniknutím prachu aj pred škrabancami a drobnejšími nárazmi. Samozrejme, je ideálne, keď si na prenášanie zaobstaráte ešte puzdro na HDD – bývajú veľmi lacné a externému disku prinášajú veľkú dodatočnú ochranu. Napokon sú lacné aj samotné externé harddisky. Ale tu už stojí za zmienku, že zatiaľ čo harddisky zlacňujú pomaly, pri SSD cena dlhodobo klesá.

Externé HDD všeobecne majú ešte jednu veľkú výhodu, a to v pripojení. Disky vo vnútri počítača (interné) využívajú spravidla špeciálne konektory SATA k prenosu dát, plus ich, samozrejme, musíte napojiť na zdroj energie. Externé disky bývajú osadené klasickým rýchlym USB, takže ich hravo pripojíte k stolnému počítaču, notebooku, televízoru a k ďalším zariadeniam… Väčšinou si z USB zvládnu rovno zaobstarať aj napájanie, takže nepotrebujete žiadny externý zdroj.

Čo je SSD: Prenosy rýchle ako blesk

Popisovať fungovanie SSD technicky by už vyžadovalo dosť fyzikálnej aj elektrotechnickej teórie (rozoberali by sme kondenzátory, tranzistory a pod.). Jednoducho môžeme povedať, že sú revolučné v tom, že neobsahujú pohyblivé súčiastky. Dáta ukladajú na flash pamäť, podobne ako pamäťové karty, flashdisky a ďalšie zariadenia.

Aj keď ide o nástupnícke zariadenie, čaká vás menej odsekov – stačí nám vymenovať výhody, ktoré plynú z konštrukcie bez hláv a platní. Neobmedzuje vás rýchlosť pohybu, ale iba druh pamäte, konektorov a radičov v počítači, použitých káblov a pod. SSD môžu ponúknuť rýchlosť čítania i zápisu až niekoľkých stoviek MB/s pre sekvenčné čítanie a zápis.

V prípade interných SSD majú najrýchlejšie modely aj väčšiu rýchlosť ako 7000 MB/s. Túto extrémnu rýchlost môžu dosiahnuť iba interné disky, a to vďaka väčšej priepustnosti zbernice a pätice PCIe 4.0 na základnej doske, ktorú ani USB-C konektor skrátka neprenesie. Navyše tieto vysoké rýchlosti znamenajú aj vyššiu teplotu, a tak sú tieto modely väčšinou vybavené pasívnym chladičom.

Chod je absolútne tichý, v zariadení sa koniec-koncov nič nepohybuje. Prevádzka je úspornejšia, pretože kde sa nič nehýbe, tam je potreba menej napájania. A čerešničkou na torte je vyššia mechanická odolnosť. Nie že by SSD boli stavané na to, aby ste s nimi mohli hrať futbal, ale v podstate s nimi otrasy nič neurobia.

Nevýhody? Menšia kapacita a vyššie obstarávacie náklady. Existujú aj 4 TB a väčšie alebo 2 TB modely, ale vstupné náklady sú oproti harddiskom napríklad troj- a viacnásobné. Stále sa bežne predávajú aj používajú SSD s kapacitou 12× alebo 240 GB, ktoré stoja od niekoľkých EUR do cca 60 €. S každým ďalším násobkom kapacity, samozrejme, cena rastie.

Bezplatný softvér CrystalDiskMark vám otestuje rýchlosť disku. V našom prípade vľavo HDD, vpravo SSD.
 

Aj pri SSD existujú externé varianty. Kým externé harddisky sme označili za „niečo ako flashdisk náchylného na nárazy“, pri externých SSD platí, že sú „výrazne lepšie flashdisky“. Ponúkajú luxusnú kapacitu za približne rovnakú cenu ako interné varianty a prenosové rýchlosti zostávajú na maxime. Najpomalšie modely majú prenosovú rýchlosť okolo 500 MB/s, pričom ich 1 TB verzie kúpite už za 80 €. Rýchlejšie dosahujú dvojnásobnú rýchlosť, tzn. okolo 1000 MB/s a 1 TB verzie sa cenovo pohybujú okolo 100 €. Najrýchlejšie potom dosahujú rýchlosť 2000 MB/s a 1 TB verzie stoja v priemere 180 €.

Bývajú tiež osadené vysokorýchlostnými USB konektormi (zvyčajne USB-C). Zostáva tiež špičková odolnosť proti otrasom, teplotám... Ak chcete prenášať väčšie množstvo dát a užívať si vyššieho komfortu, než aký ponúka hoci aj vysokokapacitná flashka, sú externé SSD skvelá voľba.

Ktorý vybrať? Pokojne obidva

Predstavili sme si HDD aj SSD, zostáva teda rozhodnúť, čo odporučiť ku kúpe. Spotrebu a odolnosť môžeme dať pri bežnej praxi stranou, súťažiť medzi sebou budú hlavne kapacita a rýchlosť.

Klasické pevné disky jednoznačne ocenia hráči moderných videohier (tie vyžadujú mnoho desiatok GB priestoru), milovníci filmov a seriálov a ďalší užívatelia, ktorí potrebujú ukladať veľké množstvo dát. Harddisky sú tiež ideálne na zálohu a sú takmer nutnosťou pre fotografov, grafikov, dizajnérov, architektov a ďalších užívateľov, ktorí potrebujú nie ukladať, ale odkladať veľké množstvo dát. Externé varianty sú perfektné na prenášanie obrovského množstva dát veľmi lacno. Máte na chate televízor s USB? Zoberte si so sebou v maličkej krabičke celú zbierku filmov…

SSD je úplne ideálne ako systémový disk a disk, na ktorý nainštalujete najpoužívanejší softvér (pokojne aj dočasne tú jednu práve hranú hru). Windows i Word sa spustí o pár sekúnd, prehliadač bude mať rýchlejšie reakcie, všetko pobeží naozaj viditeľne, citeľne rýchlejšie. Ak máte starý notebook po záruke a vymeníte v ňom harddisk za SSD, je dosť možné, že ho budete môcť ďalej používať aj niekoľko rokov – až taký rozdiel v bežnej prevádzke predstavuje malé lacné es-es-déčko. Externé SSD predstavujú lepšiu alternatívu k flashdisku, ak prenášate väčšie (hoci nie extrémne) množstvo dát. Ponúkajú úžasné prenosové rýchlosti a skvelú odolnosť, cena pritom dlhodobo klesá.

Disk, samozrejme, nie je jediný dôležitý parameter. Napriek tomu je neuveriteľné, ako starý počítač posilní výmena HDD za SSD.
 

Ale naspäť k všeobecnému využitiu: Zmienili sme tiež, že na harddisky môžu napríklad grafici alebo 3D modelári odkladať zálohy svojich výtvorov, ktoré s prehľadom zaberú aj niekoľko terabajtov. Na aktuálnej práci ale aj oni ocenia SSD – veľké súbory, ktoré bežne dosahujú veľkosť v desiatkach a stovkách MB, sa budú otvárať aj ukladať rýchlosťou blesku.

Do stolného počítača (v skrini býva miesta dosť) teda jednoznačne odporúčame kombináciu menšieho „systémového“ SSD, napríklad s kapacitou 240 GB alebo 1 TB, a veľkého klasického harddisku, napríklad aspoň 2 TB alebo 4 TB.
 

SSD	HDD
+ výrazne rýchlejší prenos dát	- oveľa menšia prenosová rýchlosť
+ dokonale tichá prevádzka	- hlučnejší (hučanie, vibrácie, cvakanie)
+ úspornejšia prevádzka	- približne 2 – 3× vyššia spotreba
+ vyššia mechanická odolnosť	- náchylný mj. na otrasy
- menšia maximálna kapacita	+ aj extrémne kapacity sú relatívne dostupné
- až násobne vyššia zaobstarávacia cena (ale dlhodobo klesá)	+ veľmi priaznivá cena za TB (ale už klesá stále pomalšie)