Počítač vyžaduje monitor. Aký vybrať? Aký veľký, s akým pomerom strán, akou zobrazovacou technológiou a akými špeciálnymi funkciami? Na všetko vám odpovieme v našom článku.
Od tejto otázky sa budú odvíjať vaše preferencie v nasledujúcich kategóriách, takže by ste si mali v prvom rade ujasniť, „kto ste a na čo monitor chcete“. Niekoľko príkladov si rozpíšeme.
Kancelársky monitor, pri ktorom budete sedieť dlhé hodiny, by mal ponúkať technológie, ktoré chránia váš zrak. Môžete zvoliť jeden väčší monitor, alebo zostavu viacerých monitorov vedľa seba, v takom prípade oceníte úzke rámčeky po bokoch.
Štandard je LCD monitor s LED podsvietením (podobne ako pri televízoroch), aj keď, samozrejme, zoženiete aj OLED monitory (i keď sú naozaj vzácne, je to špecialita). Základné tri druhy zobrazovacích panelov, s ktorými najčastejšie prídete do styku, sú tieto:
Tento článok pre vás píšeme na 43" monitore, ktorý z oboch strán obklopujú dva na výšku postavené 24" monitory. Je to ako by ste sedeli blízko televízora, čo je už dnes možné a oči to rozhodne nekazí. Výhodou je obria zobrazovacia plocha, na ktorú sa zmestí kopec práce (napr. zadanie článku, Word, prehliadač, editor fotografií a ešte emailový klient).
Lenže aj veľkosť plochy, ktorú sledujete, má určité pravidlá. Nemali by ste byť nútení výrazne krútiť hlavou (naše krky tiež nie sú zo železa) a hlavne by ste sa nemali nakláňať smerom hore – zakláňať sa. Pre krčnú chrbticu to naozaj nie je dobré.
Inak sa pokojne obklopte monitormi zo všetkých strán. Ako úplné minimum odporúčame uhlopriečku 24", ako optimum odporúčame hodnoty okolo 30". Zároveň odporúčame zostavu viacerých monitorov (teda ak multitaskujete a máte pre nich využitie; na zobrazenie plochy si nemusíte kupovať druhý ani tretí monitor).
„Normálny“ je filmový pomer strán 16:9, ktorý rýchlo vytlačil menej pretiahnuté monitory s pomerom strán 16:10 (tie ale považujeme za lepšie na prácu). To sú základy, s ktorými neurobíte chybu a získate plochu vhodnú na prácu, sledovanie multimédií (na celej obrazovke) aj hranie hier.
Avšak v móde sú aj širokouhlé monitory s pomerom strán napríklad 21:9 alebo ešte extrémnejším 32:9 (tie bývajú často prehnuté, ako sa dočítate ďalej). Formát 21:9 je "ešte filmovejší" a môžeme ho odporučiť filmovým nadšencom, 32:9 je zase efektívnou náhradou dvoch samostatných monitorov, ale bez otravného predelu (je to ako mať 2 monitory s pomerom strán 16:9 vedľa seba), takže je vynikajúci na prácu alebo hry.
Áno, vyššie rozlíšenie = viac pixelov = jemnejší obraz s viacerými detailmi. Na druhú stranu napríklad hráči musia riešiť násobne väčšie požiadavky na výkon grafickej karty. Pri menších uhlopriečkach platí, že „jemnosť nie je všetko“. Do 4K sa totiž zmestí značné množstvo detailne vykresleného obsahu, ale na 24" monitore by ste na tie detaily žmúrili zo vzdialenosti pár centimetrov a museli by ste všetko zväčšiť napríklad na 150 % v operačnom systéme.
Pri malých, 24" monitoroch preto odporúčame Full HD, pri veľkosti do cca 30" jemnejšie QHD (2560 × 1440 px v závislosti na pomere strán) a až pri väčších jemné 4K. Ak viete, prečo to robíte, pokojne siahnite po špecialite za stovky eur, ktorá ponúkne rozlíšenie 8K, ale bežnému používateľovi ešte dlho postačí 4K.
Myslí sa povrchová úprava obrazovky. Lesklá zobrazuje oveľa žiarivejšie, krajšie farby (pozrite sa napríklad na mobily), ale aj napriek všetkým antireflexným úpravám sú problémom odlesky. Matné displeje sú mdlejšie, ale poradia si aj so zhoršenými svetelnými podmienkami.
Krása farieb je ale krása farieb... Ak si dokážete miestnosť efektívne zatemniť, rozhodne odporúčame lesklé vyhotovenie (s antireflexnou úpravou).
Nie je to nutnosť, naozaj nie, ale odporúčame podporu HDR, ktoré „skrášli“ filmy, videá aj videohry. S podporou vysokého dynamického rozsahu (High Dynamic Range) súvisí nielen schopnosť zobraziť krásne farby pri všetkých úrovniach jasu, ale tiež hodnoty kontrastu a jasu, ktoré by mali byť čo najvyššie.
Maximálny jas pre HDR by mal dosahovať hodnotu najmenej 300 nitov, ale chcite určite viac (400, 600, 1000 aj viac). Kontrastný pomer by mal byť tiež čo najvyšší, aj keď v marketingových stámiliónoch, ktorými sa oháňajú výrobcovia, nie je ľahké sa orientovať.
V každom prípade kúzlo HDR tkvie v tom, že v jednej scéne zobrazí v nádherných farbách temnú jaskyňu ožiarenú lúčmi, ale aj výhľad z nej na azúrové more a farebnú džungľu. Tmavé časti budú detailné, žiadne šedé šmuhy a svetlé časti budú farebné a ostré, žiadne prepálené biele plochy.
Len varujeme, že HDR má aj svoje muchy; napríklad vo Windows 10 ešte nefunguje optimálne (vo Windows 11 by sa to malo zlepšiť), takže napríklad ne-HDR obsah môže zobrazovať, paradoxne, v horšej, mdlej kvalite (v tom prípade je lepšie HDR zapínať a vypínať v nastaveniach Windows).
Hráči by sa mali obzvlášť zamerať na dva parametre. Odozva by mala byť čo najnižšia – ide o čas, ktorý monitoru trvá spracovať požiadavku na zmenu obrazu, ktorú mu vyšle zdroj signálu (napríklad počítač). Udáva sa v milisekundách a pri herných monitoroch by nemala presiahnuť 4 ms (ideálne 1 – 2 ms).
Naopak, obnovovacia frekvencia by mala byť čo najvyššia. Ide o počet snímok za sekundu, ktoré monitor dokáže vykresliť a udáva sa v hertzoch (Hz). Normálna hodnota pri bežných monitoroch je 60 Hz, ale hráči by mali chcieť viac ako 100 Hz (napr. 144 Hz je reálna požiadavka, ale existujú aj napr. 360 Hz monitory).
Nehovoríme ani tak o špeciálnych funkciách, ako je PIP (obraz v obraze) a pod., ale o základnej konektorovej výbave. Určite sa uistite, že váš počítač ponúka potrebný výstup (napr. DisplayPort), a prípadne si zožeňte vhodnú redukciu alebo kábel. Vrcholom kvality sú DisplayPort v aktuálnej verzii aj HDMI (opäť v novej verzii s podporou 4K a pod.). Obraz môžete prenášať aj alternatívne cez USB-C či Lightning, ale nie cez každé, musí ísť o konektor s podporou prenosu obrazu.
Tiež sa môžu zísť konektory priamo na monitore, do ktorých môžete pripojiť napríklad klávesnicu, slúchadlá a ďalšie periférie. Nie je to rozhodne nutnosť, ale podobná výbava vždy poteší.
Už sme spomenuli prehnuté monitory, ktoré má, ako obvykle, zásadné výhody i nevýhody. Hlavne pri širších pomeroch strán má výhodu v tom, že vás lepšie obklopí a kopíruje tvar oka, takže obraz je aj na okrajoch ostrejší a nedeformovaný. Nevýhodou je, že spoľahlivo zachytí oveľa viac odleskov ako rovný monitor.
Pri desktopoch sa dotykové ovládanie, bohužiaľ, príliš neuchytilo (predsa len, na pohodlné ovládanie rukami bývajú monitory príliš ďaleko), ale ak by ste preň mali „ergonomické využitie“, smelo do toho.
Ochrana očí je dnes už bežná vec; konkrétne ide o zamedzenie otravného blikania (FlickerFree a podobne nazvané technológie) a filtráciu škodlivého modrého svetla, ktoré okrem iného narúša spánok (Low Blue Light a pod.).
FreeSync, G-Sync a pod. značia schopnosť monitora synchronizovať obnovovaciu frekvenciu s výstupom z grafickej karty, čo ocenia hlavne hráči hier. Vďaka tomu je obraz plynulejší a menej náchylný na artefakty, ako je štvorčekovanie, zdvojenie objektov a pod.
Posledné, čo preberieme, je ponuka príslušenstva pre váš nový monitor. Napríklad pod monitor si môžete zaobstarať vkusný, naozaj moderne vyzerajúci podstavec. Ten sa zíde napríklad vo chvíli, keď máte obrazovku príliš nízko a nechcete ju podkladať knižkami. Navyše zväčšuje dostupnú plochu na stole – opäť získate priestor aj pod monitorom.
Skvelú voľbu tiež predstavuje držiak na zavesenie na stenu, prípadne na konštrukciu, ktorá vám umožní optimálne rozvrstviť viacero monitorov okolo seba. Väčšina modelov podporuje štandard VESA (rovnako ako televízory), čo výber značne zjednodušuje.
***
Dúfame, že ste po prečítaní nášho článku znalejší. Teraz by už výber správneho monitora mal byť pre vás hračka.